Pri pohľade z diaľky sa zdá, že územná samospráva na Slovensku sa často správa ako neriadená strela. Ešte markantnejšie rozdiely v správaní jej predstaviteľov sú badateľné pri podrobnejšom pohľade na jednotlivé konkrétne obce a konkrétne konanie respektíve nekonanie ich predstaviteľov v nich.
V tejto súvislosti je badateľná široká škála konaní rôzneho charakteru. Negatívna škála začína pri podávaní trestných oznámení starostu na poslancov a naopak, (ne)zákonným odoberaním mandátu, nerešpektovaním rozhodnutí v mnohých samosprávach a našťastie to končí pozitívnou koordionovanou činnosťou predstaviteľov samospráv v prospech všetkých, nie len v prospech vyvolených obyvateľov obce s prvkami, ktoré môžu byť vzorom pre ostatné samosprávy na Slovensku.
Napriek širokému diazapónu týchto prejavov možno bez obáv konštatovať, že všetky tieto konania sú len prejavom spoločenskej nálady a objednávky v konkrétnej obci alebo meste. V obciach, kde takáto obejdnávka úplne absentuje je len otázkou času, kedy vedenie samosprávy skĺzne na šikmú plochu a bude ju v čoraz v menšej miere zaujímať verejné blaho, ale začne postupne presadzovať osobné záujmy osôb okolo jej predstaviteľov, prípadne sponzorov či lobistov v konkrétnej obci. Je tiež otázkou času, kedy v takejto obci, kde bude absentovať záujem občanov o veci verejné, prestanú jej predstavitelia brať do úvahy otázky etiky, morálky a dokonca zákona.
V samospráve obcí, možno ešte výraznejšie ako v prípade reprezentatívnosti NR SR, platí, že komunálna samospráva jednotlivých obcí je obrazom štruktúry a charakteru obyvateľov jednotlivých obcí. Tu vo zvýšenej miere platí, že plebs má takú ( obecnú ) vládu akú si zalúži.
V obciach, kde je starosta skutočne prirodzeným lídrom, a nie je ich málo, nie je problém v komunikácii medzi poslancami, starostom a občanmi pričom vo vývoji obce je badateľný progres. Úplne opačný trend je badateľný v obciach, kde zvolený starosta prípadne poslanci po zvolení prestávajú komunikovať s občanmi a v štýle my máme patent na rozum riešia veci len podľa svojho, nie stále čistého, svedomia. Táto situácia najčastejšie vzniká v obciach, kde žije väčšina obyvateľov s názorom dáko bolo, dáko bude, prípadne so zásadou čo Ťa nepáli nehas. Často sa im potom stáva, že na to, že hasiť bolo potrebné prídu až v čase, keď sa už požiar klientelizmu, rodinkárstva a zneužívania moci rozhorel tak, že sa uhasiť nedá. Až vtedy si uvedomia, že predstavitelia obce už neobhajujú záujmy jej obyvateľov, ale už programovo obhajujú záujmy niekoho iného.
Bežným javom sa pritom stáva, že ten, kto vykríkne, že cisár je nahý, je obrátený na posmech a zomelie ho lokálne prepletenie rodín, podnikateľov a lobistov v konkrétnej obci a regióne, často za, možno neúmyselnej, pomoci štátnej byrokracie. Len v mizivom percente obcí sa ich obyvatelia v presadzovaní svojich práv a oprávnených požiadaviek prepracujú do štádia, že sa im podarí nabudiť verejnosť a v rámci verejnej kontroly a tlaku dokážu korigovať alebo zastaviť prípadné negatívne tendencie predstaviteľov konkrétnej samosprávy. A zrazu, možno nečakane, sa ukáže, že predstavitelia obce majú pod tlakom objednávky verejnosti potenciál riešilť rýchlo a racionálne skutočné potreby obyvateľov obce. A práve vtedy dochádza aj k aktivizácii obyvateľov, ktorí dovtedy na problémy obce, hoci disponovali riešeniami, nereflektovali. Aj aktivizácia takýchto obyvateľov posúva obec vo vývoji vpred.
Práve teraz, v čase keď sa blížia komunálne voľby je potrebné pýtať sa, hodnotiť a vystaviť jednotlivým predstaviteľom samosprávy vysvedčenie, ak to neurobia iniciatívne ako napríklad poslanci Banskobystrickej alternatívy v každoročnom odpočte svojej činnosti.
Obyvatelia, voliči v jednotlivých mestách a obciach by sa mali práve teraz začať zaujímať o to, čo ich volení predstavitelia pre obec za uplynulé volebné obdobie spravili, o koľko posunuli obec alebo mesto vpred a nepočúvať čo pre nich po ďalších voľbách spravia. O tom, či budú ďalšie voľby pre danú obec krokom späť alebo vpred totiž rozhodnú len jej voliči.
Ako sa teda správa správna územná samospráva ?
Jednoducho tak ako to od nej vyžaduje a čo jej dovolí verejnosť v konkrétnej obci A to čo jej predstaviteľom verejnosť dovolí je iba na svedomí a charaketre jednotlivých voličov.
V zásade platí, že aký charakter má väčšinový volič v obci taký charakter má v tejto obci aj celá územná samospráva.
