Preto, lebo im tento stav vyhovuje. Oni nechcú jedlo a základné životné potreby. Oni chcú peniaze a nechcú, aby niekto skúmal na čo ich minuli. Chcú ich minúť hoci aj na cigarety a alkohol.
Jednoducho odmietajú prevziať zodpovednosť za seba a riadia sa filozofiou : "Som tu. Štát staraj sa!". A Štát sa stará ! Ale prečo ? Prečo musí obyčajný človek idúci do práce, pozerajúc na ožratého asociála, rozmýšľať aká časť z jeho daní ide pre ľudí podobných tomuto indivíduu ?
Prečo by mal štát prispievať niekomu, kto nevytvoril a nevytvorí žiadne hodnoty ? Prečo by mal pchať finančné prostriedky do bezodnej ( systematicky zneužívanej ) sociálnej siete ? Veď ani Ústava SR štát k tomuto nezaväzuje.
Ústava vo svojich jednotlivých ustanoveniach uvádza, že občania majú právo na prácu a štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti ustanoví zákon. Ústava hovorí o hmotnom, nie finančnom zabezpečení.
Jednoducho povedané : Štát v rámci solidarity, s ktorou samozrejme každý súhlasí, pomôže a prispeje tomu, kto chce produkovať a nemôže, ale nie je povinný pomáhať tomu, kto môže, ale nechce.
Prečo ešte žiadna politická strana neprišla s myšlienkou prestať vyplácať celé sociálne dávky alebo väčšinu v peňažných prostriedkoch a účinným opatrením ušetriť prostriedky v štátnom rozpočte a naučiť ľudí pracovným návykom ? Účinný systém by sa určite dal zrealizovať .
V praxi by to znamenalo :
Dávať sociálne odkázaným teplé jedlo namiesto peňazí. Podávať ho tomu, kto ho potrebuje. Ten, kto je hladný sa najesť príde. Ten, kto si chodí pre sociálnu dávku na mercedese si rozmyslí, či bude sociálne odkázaným. Zneužívaniu dávok nezabránia žiadne potravinové karty, stravné lístky a poukážky na potraviny, ktoré nakoniec aj tak ziskuchtivý obchodník vymení za cigarety a alkohol a následne napríklad deťom sociálne odkázaným zostane len možnosť nakŕmiť sa v rámci svojej šikovnosti, napríklad zemiakmi zo susedovej záhrady.
Základné odevné zvršky by mohli sociálne odkázaní dostávať z prevádzok financovaných štátom. Vyrábať by ich mohli napríklad preslávené sociálne podniky alebo väzni, ktorí majú dnes nedostatok práce. Ak je väzňami vyrobený výrobok dobrý pre sudcov a Ministerstvo spravodlivosti hádam by ním nepohrdli ani sociálne odkázaní.
Určite by zostala minimálna časť základných potrieb, ktoré by sa museli ( v minimálnom rozsahu ) vyplácať v peňažných prostriedkoch, ale aj tieto by mali byť naviazané na aktívnu činnosť poberateľov dávky. Štát predsa musí pomôcť tomu čo chce, ale nemôže vytvárať hodnoty. Štát nemá pomáhať tomu, kto predavačke na dedine povie, že prečo je hlúpa, že chodí na nekonečné smeny do práce za minimálnu mzdu a má príjem o málo vyšší ako on čo ráno vstane a má fajront. Oni nechápu, že tá predavačka má zodpovednosť.
Uričite by ľudia pri takomto systéme :
Zistili, že nič nie je zadarmo
Naučili svoje telo že deň sa nezačína ráno o desiatej zobudením po "opici"
Vzhľadom k tomu, že by časť z nich musela to jedlo variť a pripravovať získali by pracovné návyky a skôr by sa zaradili do normálneho pracovného procesu.
Motivácia dostať z uniformy rovnako oblečených "sociálov " by ich aktivizovala k riešeniu svojej situácie a nečakali by len kým im "sociálka" pošle peniaze.
Klesla by nezamestnanosť, ktorá je vysoká aj vďaka čiernej práci. V mnohých dedinách všetci čo chodia ráno do práce ju robia "načierno"
Potom by sme bolo možné zabrániť tomu, aby :
Si sociálne odkázaní prichádzali pre sociálne dávky na mercedesoch.
Boli sociálne odkázaní doma len v čase poberania podpory a celý mesiac chodili za kšeftami, muzicírovaním alebo žobraním po svete.
Si sociálne odkázaní prichádzali pre sociálne dávky v sprievode úžerníkov, ktorí majú v rukách ich občiansky preukaz a sú pre nich prakticky otrokmi.
Žiadna politická strana si do volebného programu nedá uvedené myšlienky z jednoduchého dôvodu. Strany vedia, že ľuďom sa páči dostať peniaze a nech štát neskúma na čo ich minú.
A ako hovorí klasik : Ľudia nechcú slobodu a zodpovednosť. Oni chcú peniaze a sociálne dávky.
A v prípade Slovenska sa podľa všetkého nemýli. Škoda.
P.S.: Kým bude výplata sociálnych dávok v hotovosti, dovtedy bude trvať latentná úžera v rómskych osadách.
P.S.1: Aj preto politici pred voľbami radšej do rómskej osady privezú fľaše s alkoholom ako zodpovednosť a povinnosti v rámci volebného programu. Veď kto dnes číta volebný program, stačí úsmev na bilborde a vtip za prítomnosti "celebrity".
P.S.2: Jedno je isté. Aj po júnových voľbách bude mať Slovensko takú vládu akú si zaslúži.
