Vychádzajúc z praxe, sledujúc médiá, množstvo obyčajných a statočných ľudí, čo bojujú s podvodníkmi a zločincami, čo sa im smejú do tváre si uvedomujem, že trestná politika nášho "právneho štátu " je plná zaujímavostí, z ktorých vyberám tie, ktoré ma aktuálne napadli :
Zaujímavosť prvá : Nie je podstatné čo spravíte, ale kde to spravíte .
Nad zákonnosťou celého trestného konania, až do podania obžaloby, má dozor prokuratúra, ktorá je ešte z čias socializmu riadená monokraticky v zmysle teórie jednotnej trestnej politiky štátu. Malo by to teda znamenať, že ak páchateľ vykoná určité nezákonné konanie mal by byť potrestaný v každom kúte nášho maličkého Slovenska rovnakým trestom, respektíve by mu podľa zákona mal hroziť rovnako vysoký trest. Ako je to však v skutočnosti ? Zaujímavým príkladom ja napríklad krádež vlámaním so škodu nad 266 €, ktorej keď sa dopustíte v jednom (konkrétnom ) okrese hrozí vám trest 8 rokov a hneď v susednom len 3 roky. Podotýkam, že za to isté konanie s tou istou škodou. Z dôvodu, aby som nebol napádaný, že nabádam k páchaniu týchto trestných činov nebudem konkretizovať okresy.
Zaujímavosť druhá : Nie je podstatné čo osoba spácha, ale aká osoba to spácha
Ďalšou zaujímavosťou je, že keď sa skutku dopustí osoba solventná, prípadne miestna "celebrita" tak mám pocit, že na jej obvinenie sa vyžaduje od policajtov oveľa viac dôkazov, ako keď to isté konanie vykoná bežný občan, prípadne Róm. Je to podobné ako s čiernymi stavbami, kde sa príslušný orgán verejnej správy nebojí nechať odstrániť čiernu stavbu dôchodcovi na dedine, či v cigánskej osade, ale niekoľkonásobne väčšie čierne stavby v centrách miest, prípadne v chránených oblastiach napríklad Vysokých Tatier neodstránia.
Zaujímavosť tretia : Majú poslanci NR SR skutočne prehľad ako fungujú orgány činné v trestnom konaní a čo vyšetrujú ?
Vedia, že vyšetrujeme prípady staré aj viac ako desať, pätnásť rokov, kde hrozí páchateľovi 3 až 5 rokov ? Aký je účel trestu pre páchateľa, ktorý vykonal krádež so škodu 10.000 korún, keď ho budeme súdiť po desiatich rokoch, keď si dnes založil rodinu a chodí do práce. Je toto účelom trestného konania ?
Je skutočne jednoduché zdvihnutím ruky spraviť z konania trestný čin. Je však skutočne potrebné, aby sme postavili babku pred súd za to, že z poľa zoberie pár šúľkov kukurice či slnečnice ? Trestná politika akonanie majú byť jasné, konkrétne a rýchle, aby plnili účel. Naše trestné konanie zatiaľ také nie je.
Zaujímavosť štvrtá : Napriek tomu, že slovenskí politici majú (hlavne po voľbách ) plné ústa trestných oznámení, právoplatné rozsudky akoby neexistovali. A existujú vôbec ?
Často sa stretávam s tým, že politici na tlačovkách a médiá šokujú vyjadreniami typu : Zvažuje podanie trestného oznámenia ! Podal trestné oznámenie ! Čelí trestnému oznámeniu ! Po kontrole padlo trestné oznámenie a podobne ....
Oznamujú to tak, akoby podať trestné oznámenie bol hrdinský čin. Nie je. Trestné oznámenie je jedna zápisnica, s ktorou sa musí príslušný vyšetrovateľ alebo prokurátor vysporiadať, aj vtedy, keď obsahuje zjavnú hlúposť. Na tlačovke to ale dobre znie : "Podávam trestné oznámenie."
Prečo politici a médiá nie sú dôsledné ? Prečo nepredkladajú nové dôkazy, prečo nevypovedajú a alibisticky nechávajú rozhodnutie na orgány činné v trestnom konaní ?
Prečo politici a médiá nie sú takí dôslední ako občianski aktivisti, ktorí v nerovnom boji v miestnymi klanmi v regiónoch roky bojujú voči neprávosti, lebo ich zaujíma na rozdiel od politikov skutočný boj za spravodlivosť ? Politici by si mali brať príklad z obyčajných ľudí, čo denne bojujú s mašinériou verejnej správy v úprimnej snahe domôcť sa spravodlivosti.
Je jednoduché podať trestné oznámenie, je však oveľa zložitejšie podoprieť toto oznámenie dôkazmi, ktoré presvedčia monokraticky riadenú slovenskú prokuratúru a nezávislé a nestranné súdy, že osoba je skutočne páchateľom.
Tých zaujímavostí je omnoho viac a myslím, že ten čo ich chce dať na pravú mieru ich objaví, teda ak chce.
Existujú riešenia ? Myslím, že áno a je ich mnoho. Napríklad na začiatok by stačilo :
- nehodnotiť políciu koľko, ale akých prípadov vyšetrí
- aby polícia nechytala užívateľov drog ale výrobcov a distribútorov
- aby polícia nestíhala drobných podnikateľov za neplatenie odvodov, ale skutočných tunelárov
- aby nestíhala pracujúce rodiny a dôchodcov za to, že nestíhajú splácať úver, ale tých, čo ich využívajú svojou úžerou
- neobťažovať opakovanými výsluchmi svedkov a poškodených a prestať sa prosiť podozrivým, obvineným, aby nemohli využívať obštrukcie
- nekriminalizovať obyčajných ľudí za menej závažné, aj keď protiprávne konanie, hneď trestným konaním, ale všímať si skutočne nebezpečné konanie napríklad v územnej samospráve, vysokom školstve, v rómskych osadách ....
- uvedomiť si rozdiel medzi efektným a efektívnym konaním polície a ostatných orgánov činných v trestnej oblasti, keď často náklady na vyšetrenie ekonomického trestného činu (ktoré nikto nezaplatí) niekoľkonásobne prevyšujú spôsobenú škodu.
- počúvať viac ľudí, ktorým ide o spravodlivosť a prijímať ich nápady ako zmeniť spoločnosť na spravodlivejšiu
Ak štát má skutočne záujem o efektívne fungovanie orgánov, ktoré odhaľujú zločincov a snažia sa ich postaviť pred sú mal by tomu prispôsobiť legislatívu. Otázkou zostáva, či skutočne každý zo 150 poslancov v parlamente má záujem, aby zákony chránili poctivých občanov a trestali zločincov, alebo im stav, keď k odsúdeniu zločinca prichádza po rokoch ( desaťročiach ), prípadne vôbec, vyhovuje.
To je ale otázka na nich ...
