Je médiami prezentovaný obraz polície na Slovensku skutočný alebo je príčina niekde inde ?
Možno sme sa dostali do levelu, že popri cigánoch, politikoch, finančných žralokoch sme našli nepriateľa, ktorý za všetky naše príkoria čo sa nám dejú môže.
Tým nepriateľom sa stáva obyčaný policajt. Áno presne ten čo si celé dni v aute vyváža svoj zadok za naše dane, buzeruje nás pokutami a nikdy nie ja tam, kde ho potrebujeme.
Áno policajt je ten, čo môže za to, že som zaplatil pokutu a prišiel o vodičák, nie ja, že som si dal pár čapovaných a nejakú zápražku k tomu.
Áno policajt môže za to, že som bol podvedený a nie ja, že som uveril, že som údajne vyhral aj keď som nesúťažil.
Áno policajt môže aj za to, že môj pochybný obchodný partner neplatí, aj za to, že ma zdiera úžernícka nebanková spoločnosť.
Áno policajt môže za to, že stíhaný manžel tyran, ktorého on zadržal je na druhý deň na slobode, nie sudca, ktorý neakceptoval návrh na vzatie do väzby.
Skrátka policajt môže za všetko.
Áno je pravdou, že v každej profesii sú čierne ovce ( našťastie aj biele vrany ). Naša prvoplánovo vnímajúca spoločnosť, často neschopná chápať veci v súvislostiach, totiž rada paušalizuje a hádže ľudí do jedného vreca. Všetci policajti sú jedna ruka s náckami a organizovaným zločinom, všetci lekári a sudcovia berú úplatky, všetci kňazi majú sklon k pedofílii a všetci cigáni kradnú.
Prečo ? Prečo napriek tomu, že každý z nás má vo svojom okolí policajta o ktorom vie, že je čistý, antikorupčne nastaveného lekára či sudcu, či slušného cigána, paušalizujeme a hádžeme všetkých do jedného vreca ?
Príčinou je naša povrchnosť spôsobená cieleným masírovaním médiami, pochybnými webmi, šou správami, prípadne politikmi. A plebs ( bohužiaľ ) verí.
Plebs verí politikom, médiám, pochybným webom. Smutné je, že sme zabudli veriť tomu podstatnému. Zabudli sme veriť SVOJMU rozumu a SVOJIM pocitom. Naše myslenie sa bohužiaľ pohybuje v mantineloch nastavených mediálnym guru alebo expertom na reklamnú (volebnú) kampaň. V našom vedomí akoby začínalo absentovať naše vlastné myslenie. Zdá sa, že dnes už ľudia nepotrebujú epmatiu, cit a už vôbec nie rozum. A to je zlé. Nepotrebujeme poznať jadro, obsah, príčiny a súvislosti, stačí nám pekný obal bez ohľadu na to čo v sebe skrýva.
A potom paušalizujeme.
Áno som policajt, ale ja našťastie nepaušalizujem. Pre mňa nie je každý cigán zlodej, každý podnikateľ daňový podvodník, každý neplatič zločinec a každý advokát čestný. Po toľkých rokoch práce s ľuďmi sa snažím, aby som vedel rozlíšiť plevy od zrna. Snažím sa vidieť dobro aj keď sa skrýva za tvrdým výrazom a nedať sa oklamať úsmevom, ktorý vylúdi vrah, korupčník či iný zločinec v snahe zakryť svoje skutočné ja. Aj preto, že som stretol rôznych ľudí v rôznych situáciách, s rôznymi problémami, z rôzneho sociálneho alebo profesného prostredia snažím sa empatiu a zmysel mojej práce nestratiť.
Neberiem nikomu názor, že naše povolanie nie je rizikové. Má však svoje špecifiká, ktoré ovláda len ten, kto v ňom pôsobil. Na ich rozbor však tu zďaleka nie je priestor.
Áno je pravda, že polícia často koná zdĺhavo a neefektívne. Je však tiež pravdou, že na rozdiel od občana policajt môže urobiť len to, čo mu zákon vyslovene dovolí. ( A nie to čo by často chcel ) A to čo mu zákon dovolí už má v rukách niekto iný .....
Áno stáva sa, že na policajta sa pre drobnú krádež čaká hodiny, ale nikto nevidí, že za to môže nie políciou zle nastavený systém a jej skutočné materiálne a personálne vybavenie.
Na rozdiel od väčšiny ľudí mám zásadu, že nehodnotím niečo, čo nepoznám a nevyjadrujem sa k veciam, ktoré nepoznám. Väčšina ľudí má názor, že prácu polície môže objektívne hodnotiť každý rovnako ako môže hodnotiť zloženie slovenskej hokejovej reprezentácie v Soči.
Osobne sa neodvážim hodnotiť prácu lekára, učiteľa ani predavačky, lebo neviem čo obnáša. Neviem čo všetko tí ľudia prežívajú, čo všetko majú v náplni práce a k čomu všetkému ich zamestnávatelia v dnešnej tvrdej dobe nútia. Neviem zhodnotiť koľko bolesti sa napríklad skrýva za umelým úsmevom čašníčky. Priznám sa, že by som nevedel zhodnotiť ani činnosť kolegov v iných zložkách polície. Každá má totiž svoje špecifiká.
Pravdupovediac sú práce, ktoré by som nerobil a napríklad pred prácou vodiča kamiónu, predavačkou, chirurgom a inými skladám klobúk.
Ak už teda chcete kopať do policajtov, kľudne si kopnite, my to znesieme, ale zamyslite sa aj nad ostatnými súvislosťami a skúste čo najčastejšie používať svoj VLASTNÝ rozum, vnímať VLASTNÉ pocity a formovať VLASTNÉ NÁZORY a nepreberať spoločenské stereotypy, okolím vtnucované názory a paušalizovanie.
Keď sa Vám to začne dariť uvedomíte si, že začínate voľnejšie dýchať.
