V poslednej dobe mi asi najviac prekáža, keď počujem vetu : "Dáko bolo, dáko bude."
Ak sa časť spoločnosti radikalizuje druhá časť používa práve túto vetu, prípadne vetu : "Je mi to jedno !"
Vety, ktoré sú plné rezignácie a apatie. Pre slovenskú povahu je typické sťažovať sa a nadávať. Samozrejme doma, prípadne v kaviarni alebo v krčme. Vyjadriť svoj protest otvorene na verejnosti, to už pre slovenskú povahu typické nie je.
Obyčajný človek na Slovensku ( ak vynecháme radikálov ) je ochotný pomaly mlčky trpieť neprávosť a neustále sa uskromňovať. Správa sa rovnako ako žaba, ktorú dáte do nádoby so studenou vodou a budete ju pomaly zohrievať tak dlho, že si ani nevšimne, že ste ju uvarili.
Ani ľudia na Slovensku si nevšímajú. Nevšímajú si pomalý úpadok spoločnosti ako takej, nerobia nič. Nie na jej záchranu, ale na závchranu svoju. Bez fungovania skutočného právneho ( údajne sociálneho ) štátu si ten občajný človek nebude môcť zachovať svojej prirodzené ľudské a občianske práva, a o jeho dôstojnosti napriek garancii v Ústave budeme môcť len snívať.
Čo však možno čakať od spoločnosti, kde najčítanejším denníkom je Nový čas, televíznymi relácaimi Farmár hľadá ženu a spol. ? Kde vzdelávacím, štátom dotovaným, programom verejnoprávnej televízie je rlácia Aj múdry schybí, ktorá len uráža priemerného slovenského občana, prezentovaná vzorka určite nepredstavuje priemer spoločnosti. . Aký má význam zabávať sa na hlúposti týchto respondentov ? Nesmejeme sa v skutočnosti na svojej hlúposti ?
Každá vláda má záujem vládnuť v štýle : Rozdeľuj a panuj !
Ale pre každú vládnu garnitúru je ešte podstatnejšie ešte jedno želanie "Poslúchaj ! "
A ľudia poslúchajú !
Žiadna vláda ( ani údajne transparentná a protikorupčná vláda Ivety Radičovej ) nemala záujem, aby sa občania angažovali až do tej miery, aby dokonale videli na prsty politikov. Každá politická strana chce mať moc v štáte a svoj biznis, keby tomu tak nebolo tak nebude mať napríklad potom problém zrušiť až príliš štedré príspevky politickým stranám od štátu. Ale prečo by si mali sebe vziať zdroj štedrých príjmov, keď to od nich občania - voliči nežiadajú ? A podľa reakcie občanov im to zjavne nevadí .
Rovnako ako občanom zjavne nevadia :
- predražené nielen štátne, ale aj samosprávne a verejnoprávne zákazky
- bezmocnosť vo vymožiteľnosti práva
- roky prebiehajúce súdne konania
- praktická nemožnosť efektívnej kontroly samosprávy
- štátna byrokracia odtrhnutá od reálnych problémov a potrieb občanov
Podľa reakcie väčšiny verejnosti sa zdá, že panuje väčšinová spokojnosť.
A tak sa spoločnosť znova dostáva do stavu ( s výnimkou radikálov ), keď vláde vyhovuje a nám občanom nevadí, že sme ovce.
Skloníme hlavu a pokiaľ budeme mať čo prežúvať, tak ju nezdvihneme a nebudeme poukazovať na to, že možno dosiahnuť viac.
Dokedy nám to nebude vadiť ?
A prečo to vlastne mlčiacej väčšine nevadí ?
