Strana Richarda Sulíka nabrala po svojom vzniku rýchlosť, ktorú možno on sám nečakal. Je až zarážajúce, že si slovenský volič všimol stranu, ktorá nie je vulgárna, agresívna a nie je založená na etnickom princípe. Napríklad Konzervatívny demokrati Slovenska, ktorí tiež založili vlastnú stranu mu môžu popularitu SaS len ticho závidieť. Na KDS si sotva dnes niekto spomenie napriek tomu, že majú medzi sebou niekoľko členov parlamentu tvoriacich jeho inventár.
Nie je však dnes SaS len stranou jedného muža ? Nehrozí jej rýchly pád ?
SaS pri svojom nástupe našla voľný politický priestor. Našla voliča, pre ktorého je súčasná vládna koalícia neprijateľná, KDH príliš klerikálne, ktorého SDKÚ sklamala a SMK s MOST-HÍT sú príliš nacionalistické. Až mám strach, či táto strana nie je marketingový produkt podobne ako SMER na ľavej strane politického spektra. SaS zaujala osobou, ktorú dovtedy široká verejnosť nepoznala a nie je spojená so žiadnymi škandálmi. Zaujala tiež referendom s dosť populistickými otázkami. Ale čo ďalej ?
Verejnosť pozná SaS cez osobu Richarda Sulíka a cez zbieranie podpisov pod referendum. Kto však pozná okrem Richarda Sulíka aspoň dvoch ďalších členov strany SaS ? Verejnosť nepozná názor strany SaS na väčšinu problémov spoločnosti. Samozrejme okrem tvrdení, že nechce ísť do koalície so SMEROM ( loví predsa v tábore vpravo : voličov antiFICO a antiMEČIAR) a nechce za lídra pravice Mikuláša Dzurindu ( veď kto by aj chcel najnepopulárnejšieho politika ).
Pre stranu SaS môže byť začiatok pôsobenia v parlamente aj jej pomalým politickým koncom. Hrozí jej výbuch ako SOP-ke, ANO a ZRS, teda stranám, ktoré tiež využili voľný priestor a boli založené na osobe lídra, nikto vlastne nepoznal ich program a následne po prvotnom opojení mocou, ktoré zjavne nezvládli skončili na smetisku slovenského politického života.
K takémuto osudu môžu SAS dopomôcť najmä ľudia z regiónov ďaleko od Bratislavy, ktorí vidiac prieskumy začnú zrazu sympatizovať s programom SaS ( napriek tomu, že ho nikdy nevideli ) vo viere, že sa dostanú k teplému miestečku ( alebo lukratívnym zákazkám ) vo verejnej správe, tak ako to spravili v minulosti, keď túžili napĺňať program SDKÚ, SOP a ANO, a to najmä teraz, keď reprezentanti ich dnešného politického názoru ( HZDS, SMK a SNS) sú na hranici zvoliteľnosti.
Budúcnosť o pár rokov ukáže, či strana SaS bola na slovenskej politickej scéne vychádzajúcou hviezdou alebo len kométou či meteoritom.
