Bolo leto 1998 pred voľbami. Spoločnosť bola znechutená, rozdelená a ustráchaná. Pripomínalo mi to socializmus, keď sa mnohí pýtali, čo sa stane, keď sa kormidlo vývoja Slovenska neotočí na tú správnu stranu. Vtedy, počas mobilizačnej ( nestraníckej ) kampane som ho stretol. Stretli sme sa na juhu stredného Slovenska, neďaleko Fiľakova, kde vtedy pôsobil. V tie dni som sa s ním stretol viackrát, ako aktívnym účastníkom kampane a hlavne ako diskutujúceho prezentujúceho svoje názory. Nepripadal mi ako kňaz, zdal sa mi byť na kňaza príliš otvorený a "ľudský." P redtým som ho nepoznal, no po niekoľkých rozhovoroch s ním som jeho činnosť a publikované názory vyhľadával. Uvedomil som si, že je to človek, jeden z mála, ktorý má stále tú istú tvár. Vie kultivovane prejaviť svoj názor bez toho, aby vykrikoval, bol vulgárny, či niekoho urážal. A pritom mohol kričať. Mohol kričať na celú Európu, keď policajti nezmyselne obvinili františkánov zo zločinov, ktoré nespáchali. Osobne dodnes nepochopím ako mohli policajti ( napriek tomu, že som tiež policajtom ) na základe dôkazov, ktoré prenikli na verejnosť, franiškánov obviniť a vykonať prehliadky na miestach a takým spôsobom ako ich vykonali. Ján K. Balázs ale nekričal. V jednom rozhovore z uvedeného obdobia sa vyjadril, že pravda sa ukáže a obvinenia sú absurdné. Mal pravdu, pomerne rýchlo sa ukázalo, že obvinenia boli nezmyselné. Doteraz sa mu žiadny predstaviteľ štátu neospravedlnil. Počas tejto aféry som mu položil otázku, či celá policajná činnosť nebola len niekoho špinavou hrou, ktorá mala očierniť cirkev a jeho osobne. Presviedčal ma, že to tak nie je. Osobne mu verím, ale dodnes som si nie istý, či mal vtedy pravdu.
Naviac odvahy podľa mňa prejavil J. K. Balázs vtedy, keď slúžil omšu za zavraždeného Róberta Remiáša a otvorene poukazoval na ľudí, ktorí stáli za únosom Michala Kováča ml. a vraždou Róberta Remiáša. Povedal otvorene svoj názor napriek tomu, že sa vystavoval represiám. Povedal svoj názor vtedy, keď väčšina ľudí len tíško mlčala v obave, aby na seba neupozornila. Ján K. Balázs je netypický pre Slovensko aj v tom, že odhaľuje pravdu aj keď sa to verejnej moci nepáči a ako som sa dozvedel dnes nepáči sa mu ani to, že sa od skutočných hodnôt odkláňa cirkev.
Ján K. Balázs nepatrí medzi ľudí, ktorí hľadajú priateľov medzi úspešnými ( napríklad ako masa "priateľov" na sociálnej sieti, ktorí sa zrazu chcú priateliť s každým novozvoleným poslancom ) v snahe získať benefity pre seba. Naopak snaží sa oveľa viac davať ako brať a za hodnoty sa postavil aj pri posledných prezidentských voľbách. Jeho príhovory či kázne, ktoré nachádzam na jeho stránke majú dušu. Vždy som sa tiež tešil na jeho články v už zaniknutom Domine fórúm, či v denníku SME.
Myslím, že na rozdiel od niektorých verejne činných ľudí Ján Krstiteľ Balázs má, mal a určite bude mať chrbtovú kosť. A ja mám po voľbách obavy z činnosti politikov, ale keď sa obklopia takými poradcami ako je on a ďalší medializovaný tak sa na budúcnosť pozerám optimistickejšie .....
