Človek s VLASTNÝM názorom.
Mám na mysli formovanie názorov na spoločenské dianie, definovanie problému komunity a náčrt alternatív jeho riešenia. Myslím otváranie očí ľuďom v oblasti ľudských, občianskych práv a poukazovanie na ich skutočnú občiansku moc. Ľudia už našťastie ( k nevôli politikov ) prestávajú byť ovcami a nielenže dvíhajú hlavy, ale začínajú používať aj svoj mozog.
Ľudia si začínajú uvedomovať, že tým podstatným je ich vlastná hlava, vlastné myslenie a vlastná vízia. Každý by si mal uvedomiť, že keď akokoľvek krásne rozpráva debil je stále debilom a keď poslucháč disponuje aspoň sedliackym rozumom mal by poslať akokoľvek presvedčivo rečniaceho debila tam, kam patrí. Je v princípe jedno či debil vysloví svoju myšlienku v krčme pri pive, v hlavnom vysielacom čase v najsledovanejšej televízii alebo na kriedovom papieri, stále je to myšlienka debila teda väčšinou debilná. Keď povie blbec blbosť je to blbosť v akomkoľvek, aj extra darčekovom balení.
Každý, kto disponuje aspoň elementárnou zložkou sedliackeho rozumu by si mal uvedomiť, že by ho mal ho aj používať a dávať si veci do súvislostí. Mal by mať na pamäti, že veci spolu súvisia. Nemám samozrejme na mysli súvislosti a tvrdenia mnohých konšpiračných webov protestujúcich proti všetkému ( zväčša neponúkajúcich riešenia ), hľadajúcim za všetkým slobodomurárov, židov či iné, často údajne tajné, spoločenstvá.
Patrím ku generácii, ktorú nikto v útlom veku neučil presadzovať vlastný názor, hľadať alternatívne riešenia alebo šíriť nové myšlienky. Nikto nás to neučil, no každý z nás máme v určitej miere tieto schopnosti v dispozícii. Otázkou zostalo, či sme neskôr dokázali dostať tieto myšlienky z vnútra na povrch alebo to dokážeme teraz.
Touto slobodou už však dnes disponujeme, tak sa jej nevzdávajme. Máme právo hovoriť čo si myslíme. Áno je pravdou, že aj dnes sa často vystavujeme určitej miere rizika postihu. Máme však právo šíriť svoje vlastné myšlienky a prezentovať ich, pričom máme právo dúfať, že si ich osvojí komunita a ak sa aj nestanú väčšinovými môžu minimálne rozprúdiť diskusiu. Aj z tohto dôvodu si nenechajme vziať možnosť zakričať, že kráľ je nahý.
A pri tom nechajme prehovoriť svoju hlava aj srdce. A ak máme svoj názor a sme presvedčený o jeho pravde nebojme sa oň pobiť. Keď vám niekto povie, že je niečo nereálne alebo nemožné neverte mu a skúste to. Každému z nás je dovolené vykročiť za svojim snom a uskutočniť víziu, ktorú máme. Pochybovačov nechajme, nech vedú pochybovačné reči vedené pri krčmových alebo úradníckych stoloch. Ak veríte, že môžete ovplyvniť svoje okolie urobte to.
Áno aj v slovenskej spoločnosti by mali občania a občianske spoločnosti pri rekcii na problémy v komunálnej samospráve alebo na celospoločenskej úrovni nájsť odvahu zakričať, že kráľ je nahý. Niekedy mám pocit, že každý vidí problém, dokonca aj reálne riešenia, len sa bojí zakričať to jednoduché : „ Kráľ je nahý. “ Nebojme sa otvoriť ústa, ak máme čo povedať.
Nebojme sa používať mozog, formovať vlastný názor a prejaviť ho na verejnosti. Nemajme strach mať vlastné presvedčenie a navrhovať svoje riešenie. Nebojme sa byť pyšný na svoj názor a drzo ho presadzovať.
Nesklápajme uši pred názorom spolitizovanej štátnej správy, verejnej skostnatenej byrokracie alebo verejnej mienky ovplyvňovanej bulvárnymi médiami, ktoré prezentujú záujem zriaďovateľov.
Nedajme si vnútiť názor blbca alebo obmedzenca len preto, že je nadriadeným, politikom, starostom, byrokratom, predstaviteľom štátnej správy alebo vplyvným podnikateľom v obci.
Nedajme si týmto spôsobom udupať svoje názory, myslenie a svoje ja.
Nedajme si vziať svoje plány, vízie a ciele.
A ak vidíme vo svojom okolí možnosť v dobrom nakaziť ľudí svojou myšlienkou urobme to. Možno potom zistíme, že v tomto myslení nie sme osamote.
Takže nenechajme si od blbcov akéhokoľvek druhu vnucovať ich názor. Formujme si svoj vlastný. Akonáhle ho sformujeme, uvedomíme si , že začíname rásť.
A akonáhle s týmto názorom a víziou oboznámime verejnosť možno zistíme, že sa k nám pridávajú ľudia a nerastieme len my ale aj celá naša komunita.
Stojí za to mať názor a nenechať si ho pre seba.
