Som klasicky neveriaci, rebel.
Som svojim spôsobom rebel. Rebel neveriaci, neuznávajúci inštitucionalizmus. Verím, že na to, aby človek veril v dobro a žil podľa desatora nepotrebuje chodiť do kostola a podporovať cirkev ako inštitúciu, akúkoľvek. Viera v dobro nepotrebuje na svoju existenciu cirkev ale musí vychádzať z vedomia človeka. Ako povedal môj úprimne veriaci známy,ktorého si vážim : "Do neba sa nedostane ten, čo chodí do kostola ale ten čo podľa desatora žije."
Skutočnosť, že ste pokrstený, máte sväté prijímanie a sviatosť birmovania z Vás dobrého človeka neurobí. Rovnako ani to, keď sedíte v prvej lavici v kostole, aby Vás každý videl. Na to aby ste boli dobrým človekom nepotrebujete cirkev, farský úrad či kostol. Na to potrebuje človek svedomie.
Som vďačný
Dnes, keď som sa vrátil z práce domov som sa cítil šťastný, dokonale šťastný. Pri tom ako som pozeral na blikotajúce sviečky, počul štebotanie svojich dcér tešiach sa z vianočnej atmosféry som zistil, že mi absolútne nič nechýba. Sledujúc ako deväťročná Nelly usilovne dlhé minúty balí darček pre Ježiška som si uvedomil že som šťastný.
Viem čo je šťastie
Nežijem v luxuse a nemám značkové kúsky oblečenia. Nechodím na víkendovú lyžovačku do Álp, na dovolenku do Karibiku či Egypta. Naopak do zahraničia chodím len výnimočne. Napriek tomu viem čo je šťastie.
Keď pozerám ako moje tri baby za zvukov vianočných piesní šantia pri pečení vianočných dobrôt viem, že to je šťastie. Šťastie je, keď si pri večernom jedle, každý deň všetci štyria povieme aký deň máte za sebou, čo cítime.
Šťastie je, keď môžem večer v pokoji a kľude uložiť deti a moju krajšiu polovičku do postele a pozorovať ako pokojne spia.
Šťastie je to množstvo okamihov, ktoré berieme ako samozrejmosť a pritom pre našich rodičov samozrejmosťou neboli a samozrejmosťou nie sú pre mnohých ani dnes.
Niekto ( niečo?), si ten krížik, ako prejav vďaky, na bochník zaslúži.
Zabúdame byť vďační...
Áno priznávam je to u mňa zvláštne. Ja ako neveriaci som dnes, pred tým, ako som rozkrojil nový bochník chleba urobil na ňom krížik. Na znak vďaky. Len tak spontánne. Neďakoval som tým Bohu. Ďakoval som...
Vlastne ani neviem komu.
Snáď životu ...
Za všetko čo mám
