Organizovaná kriminalita je druh skupinovej trestnej činnosti, páchanej organizovanou formou zločineckou skupinou alebo zločineckou organizáciou vyznačujúca sa dlhodobosťou, deľbou činností, plánovaním a orientáciou na vysoký zisk alebo vplyv na verejný život.
V prostredí Slovenska sa objavili kauzy, o ktorých takmer nikto nepochybuje, že minimálne zaváňajú organizovaným zločinom. Kauza Vyšný Slavkov či predaj emisií je iba špičkou ľadovca kriminality bielych golierov na Slovensku
Pre Slovensko nie je bytostne nebezpečná len bežná kriminalita, ktorú predstavujú drobné krádeže, pouličné lúpeže či neodvedenie poistného nad 266 € Sociálnej poisťovni. Pre samotnú existenciu Slovenskej republiky ako suverénneho a právneho štátu je nebezpečná práve tendencia kedy organizovaný zločin, ktorý sa v minulosti ( v podsvetí za vlády údajného bossa Mikuláša Černáka ) vyznačoval otvoreným výpalníctvom, vydieraním či vraždami v podsvetí a postupne s nárastom nelegálne získaného kapitálu, ktorého pôvod orgány štátnej moci neboli schopné spochybniť. Postupne často tieto nelegálne zisky plynule prešli do legálneho biznisu a v súčasnosti vystupujú títo ľudia ako vážení podnikatelia, ktorých sa nikto na pôvod ich majetku ani nepýta. Je faktom, že na Slovensku takýmto spôsobom ( samozrejme popri holandských dražbách, privatizácii, cielených bankrotoch podnikov ) zbohatlo množstvo ľudí ( počnúc privatizérmi, pokračujúc likvidátormi štátnych podnikov a končiac riaditeľmi bánk, ktorí schválili evidentne rizikové úvery ).
Je jednoznačné, že táto skupina ľudí rozprávkovo zbohatla v období rokov 1990 až 1998 a výnimočne aj neskôr. Bohužiaľ legislatíva sa často priamo tvorila na základe týchto , dnes by sme ich nazvali lobistických skupín a teda represívna zložka nemala možnosť a často ani snahu ich postihovať za rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť
Ako hovorí klasik :Čo bolo, bolo. Aj keď sa to ťažko pripúšťa nechajme týchto ľudí žiť svoj život Možno sa navzájom zničia. Robili to čo im zákon v tom čase umožňoval. Bohužiaľ často so súhlasom štátneho orgánu. Áno slovenská spoločnosť v minulosti utrpela v dôsledku organizovaného zločinu bielych golierov ťažké straty (ekonomické, morálne aj politické ). Prestaňme už dnes naháňať duchov „dávnej“ minulosti. V prostrední dnes platnej legislatívy v trestnej oblasti je prakticky nemožné tieto osoby postihnúť. Ak by sa aj nejakou zhodou okolností podarilo túto trestnú činnosť polícii dokázať ešte stále sú tu súdy a fantastické možnosti obštrukcií zo strany obhajcov, teda reálne ne Slovensku nie je možné odsúdiť veľké ryba za skutky spáchané v „ďalekej “ minulosti.
Pre Slovensko je dnes ale nebezpečná kriminality bielych golierov páchaná v súčasnosti, prípadne v minulosti nedávnej. Táto spočíva hlavne v napojení organizovaného zločinu na eurofondy, štátne zákázky a dotácie ako aj celú činnosť územnej samosprávy a verejnú spávu ako celok. V tomto ohľade by som nerozlišoval medzi samosprávou vyšších územných celkov a samosprávou.
Organizovaný zločin na rozdiel od orgánov polície nasadil mnoho síl a prostriedkov na to aby získal zákazky či dotácie v oblasti verejnej správy, prípadne priamo vnikol do ich štruktúr.
Koľko síl a prostriedkov nasadila prokuratúra a polícia na oblasť eurofondov a dotácií? Vyhodnocuje napríklad niekto podozrivé dotácie v tom zmysle, že starostovia za rovnakú ( väčšinou vládnu ) stranu dostávajú dotácie na základe rovnakého titulu ( väčšinou z ministerstiev v správe ich strany ) a zároveň v jednotlivých regiónoch vyhrávajú verejné súťaže na dodávky ( ak ich príjemca dotácie vôbec vyhlási ) tie isté firmy často prepojené s týmito stranami ? Organizovaný zločin dnes nevyhadzuje autá do vzduchu ( ak to nie je nutné ), ale chodí v oblekoch šitých na mieru na obchodné rokovania.
Mám dokonca pocit, že podobné „ záujmové skupiny “ dokonca vytrvalo bojovali aj o tom, aby na Slovensku vznikol aj druhý stupeň samosprávy. Určite je totiž pre organizovaný zločin na území regiónu jednoduchšie a výhodnejšie preniknúť do prideľovania dotácií, verejného obstarávania či samotného kreovania orgánov regionálnej samosprávy. A tak si tento organizovaný zločin ticho žije a pomaly rastie.
Myslím, že aj obyvatelia regiónov na celom Slovensku by radi popri správe( tej istej v každej televízii ) o prepade starenky počuli, že miestnemu podnikateľovi, ktorý patrí do okresnej či krajskej „smotánky “ ako lekárovi dokázali tunelovanie poisťovne alebo nemocnice. Radi by počuli, že ten o ktorom si šepkali, že porsche má z podvodov dokázali machinácie pri dotáciách či verejnom obstarávaní. Toto dnes považujem za spoločenskú objednávku, prosbu obyčajných ľudí.
Táto spoločnosť nemôže zabudnúť na skutky minulosti a nemôže zatvárať oči pred drobnou kriminalitou. V rámci boja s trestnou činnosťou by sme sa však nemali zaoberať len veľkými kauzami typu únos prezidentovho syna či emisie.
Za oveľa nebezpečnejšie považujem ovládnutie verenej správy v regiónoch „ záujmovými skupinami.“ Konanie, keď regionálny Boss najprv ovplyvní podnikateľskú klímu v meste a regióne a následne rovnakým spôsobom prenikne do politiky a štátnej správy. A možno nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že nakoniec sa takéto záujmové skupiny budú priamo priamo vyjadrovať aj k personálnym otázkam na dôležitých postoch v štátnej správe príslušného regiónu.
Bolo by vhodné, aby represívne zložky štátu ( polícia a prokuratúra ) v spolupráci s občanmi a najmä mimovládnymi organizácii skúsili zabrániť prieniku organizovanému zločinu u v bielych golieroch prenikať postupne z miest a regiónov do verejného života v celoštátnom rozsahu. Môže sa totiž stať, že o tom, kto bude bojovať proti organizovanému zločinu budú rozhodovať tí, ktorí sú jeho súčasťou.
V tejto súvislosti bude dôležité, aby tak ako spoločnosť našla palicu v osobách Daniela Lipšica a Jaroslava Spišiaka aj títo našli správnu palicu a ukázali presný smer na plánovaný boj s trestnou činnosťou. Je potrebné, aby polícia všetky svoje na to určené zložky polície nasadila proti organizovanému zločinu. Je podstatné, aby policajti v týchto zložkách neboli len ako štatistami, ale aby na všetkých, vrátane okresných, stupňoch aktívne vyhľadávali latentnú trestnú činnosť. Len týmto spôsobom je možné bojovať s organizovaným zločinom ako rovnocenným partnerom.
