V poslednej dobe médiami prebehla správa, že v rámci Slovenska stúpla dôvera verejnosti v políciu. Určite to nebolo vďaka bombastickej tlačovke o zlepšených štatistikách a chválením sa policajných funkcionárov o tom ako stúpla objasnenosť vybraných druhov trestnej činnosti ( obľúbené formulky policajných funkcionárov).
Zmena myslenia vedenia PZ nestačí
Stalo sa niečo iné. Zmena nastala po tom ako kauzami sprevádzaného policajného prezidenta Gašpara ( dnes už exporadcu ministerky vnútra )nahradil vo funkcii generál Milan Lučanský. Zrazu verejnosť zisťuje, že v Policajnom zbore je dostatok ľudí schopných vyšetriť závažné trestné činy, neboja sa zadržiavať ľudí a robiť domové prehliadky u ľudí, ktorí sa donedávna promenádovali v smotánke či na Plese v opere. Zrazu sa vyšetrovanie v mnohých kauzách pohlo (verím že sa pohlo). Áno verte, bežní policajti sú schopní a vedia robiť svoju prácu na každom úseku od dopravných policajtov (ak oligarcha pod ktorého úroveň je platiť pokutu za rýchlosť nezavolá jeho nadriadenému ), operatívcov na okresoch ( ak nedostanú pokyn zastav, nerieš náš človek ) až po elitných vyšetrovateľov NAKA ( ak im spis nie je odňatý a pridelený tomu správnemu ). Zrazu sa všetko dá a polícia konečne robí čo má.
Aj vedenie polície si určite uvedomuje, že bežných ľudí nezaujímajú policajné štatistiky, ktoré si aj tak mnohí policajní funkcionári upravujú tak, aby boli dobrí v očiach svojich nadriadených a vedia si ich nastaviť tak, aby s nimi vedeli v prípade potreby pracovať aj o rok ak budú na svojej funkcii (čo je často jedným z hlavných cieľov ich pôsobenia na funkcii). Téma možnosti ovplyvňovania štatistík si zaslúži samostatný blog.
Policajná práca by v žiadnom prípade nemala byť o štatistikách, ale o riešení aktuálnych problémoch obyčajných ľudí, obyčajnej spoločnosti (našej spoločnosti),aby ľudia videli, že policajtom ide skutočne o vec a nie o napĺňanie nezmyselných štatistík. (Bežný človek by sa čudoval, čo všetko sa vykazuje, hlási a v prípade potreby upravuje.)
Z konania nového vedenia Policajného zboru je zrejmé, že mu je jasné, že polícia si dôveru ľudí získa len tým, že bude tvrdo bojovať aj proti ľuďom, ktorí doteraz boli „ pod ochranou.“ Že sa polícia nebude báť riešiť ľudí o ktorých každý tušil, že sa živia trestnou činnosťou, a len vďaka svojim kontaktom na niektoré osoby s významným spoločenským postavením, ktoré im možno sčasti robili krytie, sa o ich činnosť polícia a OČTK nezaujímali. Tieto osoby sa vysmievali systému, všetkým poctivým policajtom, prokurátorom, sudcom a prakticky celej spoločnosti nakoľko mali postavenie privilegovanej nedotknuteľnej vrstvy, ktorej sa nič nemôže stať. Tieto faktory pôsobili demotivujúco aj na mnohých policajtov. Každý si uvedomuje, že len keď ľudia uvidia, že sa polícia púšťa aj do takýchto "veľkých rýb “ a „ našich ľudí - teda veľkých rýb v regiónoch“ tak si znova vybuduje dôstojné meno a stratený kredit. Ľudia v regiónoch vedia kto je takouto z rôznych dôvodov "nedotknuteľnou osobou" a budú reagovať na to, či sa voči takýmto osobám či miestny policajt, prokurátor, sudca odváži zakročiť. Len keď bude občan takúto odvahu a snahu vidieť bude dôvera v políciu stúpať.
Zostáva len dúfať, že po tom ako nové vedie PZ nebráni pred vyšetrovaním žiadnych „svojich ľudí “ a nechalo špecializované orgány pracovať s voľnými rukami, tento trend bude pokračovať aj v regiónoch. .
Na druhej strane je však potrebné uviesť, že jeden človek respektíve jedna lastovička leto nerobí.
Zľakne sa miestna mafia ?
Je potrebné, aby mali voľné ,rozviazané ruky nie len útvary NAKA s celoslovenskou pôsobnosťou, ale aby sa aj v regiónoch popretŕhali prípadné väzby medzi regionálnymi politikmi, pochybnými podnikateľmi a ich prípadné väzby na policajných funkcionárov. Aj prokurátori a policajní funkcionári v regiónoch by si mali uvedomiť rovnosť každého pred zákonom ako aj skutočnosť, že bežných ľudí zaujíma skutočný boj s trestnou činnosťou.
Je zrejmé, že napríklad ľudí na východnom Slovensku (na Považí, Liptove, Šariši či Novohrade to nebude iné ) vôbec nezaujímajú štatistické ukazovatele polície ( ktoré sú v tejto časti Slovenska tradične výborné) ale zaujíma ich, aby napríklad boli prešetrené prideľovania agrodotácií na východe, pašovanie tovaru, nelegálna ťažba drevnej hmoty či prevádzky nelegálnych skládok. Bežný občan určite nebude spokojný, keď mu bude príslušný regionálny funkcionár polície prezentovať úžasnú štatistiku objasnenosti trestných činov či dopravnej nehodovosti a zároveň bude vidieť že v regióne sa voľne pohybuje vrstva "nedotknuteľných " páchateľov. Bežný občan nebude a nemôže byť spokojný, keď sa vo svojej obci či meste nebude cítiť bezpečne a bude sa báť, že jeho dieťa niekde na diskotéke napadne arogantný syn zbohatlíka, ktorý si vie kúpiť miestnu políciu či prokuratúru. Bežný občan nebude spokojný, keď vidí, že medzi ľuďmi známy výpalník, drogový díler, pochybný podnikateľ (vybavovač), ktorý žije z verejných zákaziek chodí po slobode a nikto si ho vôbec nevšíma. Bežný človek môže a bude spokojný, keď sa budú riešiť veci podľa zákona.
Obyčajný človek sa z policajnej štatistiky nenaje ani ho nezaujíma. Obyčajný človek chce, aby každý, skutočne každý zločinec, výtržník, výpalník, díler, DPHáčkar bol potrestaný a skončil vo výkone trestu. Občan bude spokojný aj keď bude vidieť, že miestna polícia sa o toto snaží a nepodáva si s takýmito ľuďmi ruky.
