Je skutočne samosprávnosť synonymom nekontrolovateľnosti ? Ak si všimneme územnú samosprávu na Slovensku tak nepochybne.
Pohodlne kľučkovať a legálne unikať kontrolným orgánom na Slovensku, tak vyzerá územná samospráva miest a obcí na Slovensku pokiaľ sa týka verejnej kontroly.
V územnej samospráve totiž funguje "kontrola" de jure, nie de facto.
Samosprávna Ústava, ako sa zvykne nazývať Zákon o Obecnom zriadení, pozná vo svojich ustanoveniach kontrolné mechanizmy typu hlavný kontrolór obce, povinnosť zverejňovať údaje na úradných tabuliach a overenie každoročnej uzávierky auditorom.
Ako je to v skutočnosti ? Mnohé, najmä malé obce majú funkciu hlavného kontrolóra zvolenú len formálne a tento často ani nevie čo má kontrolovať (čo obecným samosprávam často vyhovuje). K auditu sa nedostanú ani väčšie územné sídla, pričom to zdôvodňujú finančnou situáciou. Po vykonaní auditu v mnohých obciach by sa však určite zlepšila finančná situácia obcí a zhoršila finančná situácia niektorých primátorov, starostov a poslancov. Obce si však tento prepych môžu dovoliť. Zákon totiž absenciu týchto inštitútov nemôže postihnúť. Príslušná prokuratúra v rámci dozoru nad zákonnosťou v netrestnej oblasti môže maximálne urobiť na obec veľké : " Bu-bu-bu, porušujete zákon", nič viac.
Je tiež zaujímavé, že žiadny kontrolný orgán v rámci kontroly verejnej správy na Slovensku sa nedomáha zvýšenia kompetencií na úseku kontroly činnosti (a finančných tokov ) územnej samosprávy napriek skutočnosti, že na túto popri kompetenciách prešli obrovské rozhodovacie právomoci a nemalé finančné prostriedky. Niektorí sú toho názoru, že ich má kontorlovať len volič.
Slovenský volič ale kašle na verejnú kontrolu, napriek tomu, že má k dispozícii silnú zbraň v podobe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ( Zákon č. 211/2000 Z.z. v platnom znení ).
Kontorolu vykonávanú Najvyšším kontrolným úradom, prokuratúrou a v niektorých oblastich daňovým úradom nemožno považovať za dostatočnú z kapacitných dôvodov a praktickej nemožnosti adresného sankčného postihu porušovateľov zákona.
Je zaujímavé, že kým napríklad prokurátor môže v oblasti trestného konania obratom zrušiť ktorékoľvek uznesenie orgánu činného v trestnom konaní, ten istý prokurátor je na činnosť primátora, starostu a poslancov zastupiteľstiev krátky. Ten istý prokurátor. Rozhodnutie skupinky poslancov ani tej najmenšej obce nemôže zmeniť. Môže ich len opakovane upozorňovať na porušovanie zákona. Rozhodnúť o neplatnosti aktu môže až súd, aj to až na návrh prokurátora, ktorý neúspešne často niekoľko mesiacov búšil do predstaviteľov obce a upozorňoval ich na porušovanie zákona.
Nestotožňujem sa s názorom, že samosprávu má kontrolovať len volič.
Nemôže ju predsa kontrolovať volič, ktorý nemá dostatok informácií.
Nemôže byť jediným účinným kontorlným orgánom volič, ktorý sa štyri roky nezaujíma o život v obci a zaujme ho až gulášom a pivom za obecné peniaze pred voľbami.
Slovenský volič ešte nezistil akú má v rukách moc.
A slovenská územná samospráva ho na to neupozorní. Náhodou by začal rozmýšľať a pýtať sa.
