Sú veriaci a cirkev to isté ? Je cirkev len združením rovnako veriacich ?
Nikdy nezabudnem na moju starú mamu. Okrem chvíľ, keď sa nám ako vnúčatám venovala ( neviem prečo nedokážem uvariť rovnako chutný jablkový kompót s klinčekmi a škoricou ako ona ) si ju pamätám s pátričkami ( ružencom ) v ruke ako sa modlí. Pamätám si ju len z čias, keď bola väčšinou doma. Nechodila do kostola, nohy ju neposlúchali. Ona verila.Sedela v izbe na stoličke alebo diváne ( kanape ) a modlila sa. Bolo na nej vidieť vieru, dnes by som jej výraz nazval meditáciou. Na to, aby človek veril nemusí chodiť do kostola, stačia pátričky v rukách a viera.
Aký je to kontrast medzi jej modlitbou a tým čo pri príležitosti takých sviatkov ako bol 15.9. vidíme v televízii. V prvých radoch sa ukazujú politici, ktorí v čase, keď sa moja starká modlila s ružencom v ruke vyučovali marxizmus, alebo hľadali triedneho nepriateľa medzi veriaci (alebo bol pre nich nepriateľom každý veriaci )
Sú títo politici veriacimi ? Ale nie, nebláznite, len viera sa dnes nosí. Ak bude väčšina voličov moslimami uvidíte politikov v ich mešitách. Niekto, kto dlhé roky obhajoval stranu, sa nemôže stať obratom veriacim. Pohľad na nich je groteskný. Je to to isté akoby som videl prezidenta Iránu v synagóge v centre Izraela. Veriaci chodili do božieho chrámu aj pred novembrom "89 a modlili sa doma. Myslíte, že to robili aj tí páni v oblekoch, ktorí plnia prvé rady v kostoloch ?
Mám za to, že na to, aby človek veril nemusí chodiť do kostola, a nie každý, čo je v kostole, je veriaci. Veriaci neuctieva cirkev. On verí. Nemusí uctievať kňaza, ak chce veriť v boha.
Sú veriaci a cirkev to isté ? Nie ! S celou históriou, najmä katolícka cirkev, nemá moju dôveru.
Nie je dôležitá cirkev, ale viera. Nie je dôležité vierovyznanie, ale čistota myšlienok. Je jedno či je niekto neveriaci, katolík, evanjelik, budhista, baptista, moslim či žid. Aj neveriaci môžu mať čisté myšlienky a muži v kňažských rúchach môžu byť zločincami.
Preto hovorím : ""Vieru obdivujem, cirkev nemusím."
Obdivujem vieru obyčajných ľudí a nemusím prezdobené rúcha kňazov, ktorí kážu o skromnosti.
Vierou pre mňa nie sú návštevy politikov v kostoloch, ani cirkev s jej vypočítavou politikou a majetkami.
Pre mňa je vierou pohľad na ženu z dediny s pátričkami v rukách, úsmev Dalajlámu a srdečné zamávanie ruky Jána PAvla II.
P.S. : Nie som veriaci v boha, ale verím, že v každom je kúsok dobra, len ho treba z človeka vydolovať vydolovať .
P.S.1:Obdivujem ľudí, ktorí dokážu načerpať čerstvé sily na púti a možno im aj v dobrom trocha závidím.
