Skúsil sa niekto opýtať predstaviteľov terajšej vlády:
Či si uvedomuje minister práce a sociálnych vecí, čo je to žiť na ulici, čo je to byť dlhodobo nezamestnaný, poplatiť hypotéku, nakŕmiť rodinu, žiť z jedného príjmu v rodine, zaplatiť dieťaťu školu z platu robotníka? Asi nie, keď sa vysype na vládnej limuzíne z cesty do priekopy a vo vrecku má pár tisíc euro. Ak si niečo uvedomuje, tak je to to, že po víťazstve vo voľbách treba svojho patróna na rukách vyhadzovať do vzduchu na znak víťazstva.
Či si uvedomuje terajší minister dopravy a predtým financií, čo znamená slovo sociálny, ktorým sa tak rada táto vláda oháňa, keď v období prijatia eura Slovenskom, oslavuje na jachte s finančnými žralokmi.
Či si uvedomuje si minister školstva, že šikovní a vzdelaní mladí ľudia sú budúcnosťou tejto krajiny. Uvedomuje si, že právo na vzdelanie majú aj deti zo slabších sociálnych vrstiev?
O ostatných predstaviteľoch vlády a ministerstiev sa asi neoplatí hovoriť, pretože tí sa držia rady svojho šéfa, a to je vyhýbať sa problémom. A najlepšie je sa vyhnúť problému, tak že nič neurobím, aspoň nič nepokazím.
A šéfuje im človek, čo chce byť prezidentom. Tak to teda nie.
To čo sa so Slovenskom deje za posledných pár rokov, do čoho nás táto vláda tlačí, to ako manipuluje spoločnosťou je hrozné. Pravicová vláda padla, pretože sa nedohodli na podpore zaplatiť euroval. Smer zodvihol moc ležiacu na ulici, nestálo ho to nič, s prehľadom zaplatil z daní občanov a elegantne sa dostal ku moci. Mne je tá jednotnosť vládnej strany pri hlasovaní až odporná.
Tak ako sa ja môžem pýtať dnešných päťdesiatnikov, ako ste mohli uveriť Mečiarovi a roky v tom klame žiť. Nechcem, aby sa nás nasledujúca generácia pýtala, ako sme mohli uveriť všetkej tej populistickej mystifikácii a glorifikácii tých dokonalých a statočných chlapcov, ktorí sa k vládnutiu dostali len tým, že ľuďom sľúbili, čo chceli počuť. Ja ich už mám plné zuby. V skutočnosti to nie je o premiérovi, ministroch a poslancoch SMERu, oni sú len figúrky na šachovnici. Otázka je, kto nimi ťahá.
Vadí mi tá ich straníckosť, štruktúry, hierarchie, konexie, kontakty, uniformita. Mne to príde ako kolos, mašinéria. Vadí mi to, že sa tvária ako hrdinovia, keď pomôžu v nejakej ťažkej situácii, miesto toho, aby problém riešili komplexne. To ich herectvo, najlepšie im idú tragédie, každý im len ubližuje a oni to tak dobre myslia s touto krajinou. Mne to pripomína časy totality a mečiarizmu, keď moc bola koncentrovaná v rukách jednej strany.
A to už by ľudia mali mať toľko rozumu, aby také chyby neopakovali.
