Začiatkom marca sa dianie v Provensálsku presúva do horského mestečka Tourrettes sur Loup, kde sa už od roku 1880 venujú pestovaniu fialiek. Kultivujú sa buď na technike neprístupných terasách v olivových hájoch alebo modernejšie v skleníkoch ,,na stojáka'', na stĺpoch alebo vo visiacich košíkoch. Omamne rozvoniavajúce políčka sú prístupné aj turistom, len sa musíte u jednej z rodín, ktoré sa tejto práci venujú, objednať vopred.
Kytička vedľa klobásy: Niečo o histórii sa dozviete v múzeu Bastide de Violettes. Fialkový festival vymyslel v roku 1952 Angličan Victor Linton, ktorý sa do Tourrettes zamiloval a kúpil si tu dom. Ako výrobca bižutérie sa snažil zákazníkov zaujať výstavami a kurzmi maľovania vo svojej galérii, neskôr nahovoril starostu a pestovateľov, aby turistický ruch podporili zorganizovaním jedinečného sviatku. A ten zožal taký úspech, že odvtedy sa kvetinový sprievod s hudbou a tancom odohráva každý rok.
Stredoveké Tourrettes je pri príležitosti konca fialkovej sezóny vyzdobené kvetmi: nalepené na zemi vám ukazujú smer, neodmysliteľné kytičky trónia na stoloch reštaurácií, ale i v mäsiarstve vedľa klobás, ba ešte aj ten pes má okolo krku uviazanú fialovú stuhu. Ani tu nechýba trh s miestnymi lahôdkami – olivovým olejom, perníkom či nugátom. Očarili ma okrúhle koláčiky macarons, ktoré trochu pripomínajú naše laskonky. Cesto je spojené hrubou vrstvou krému, (aspoň teda na vidieckych trhoch je naozaj centimeter hrubá), pričom obe súčasti majú rovnakú príchuť. Takú neoklamanú, priam cítite, ako sa vám na jazyku rozpúšťa krehké pomarančové cestíčko, pod ktorým sa ukrýva lahodná oranžová plnka... Voňajú, ako keby ich po upečení parfumovali. V hoch cukrárňach ich ponúkajú tenučké, v pastelových farbách, no tu ich pečú zo všetkého, čo dopestujú na záhrade, takže nájdete i ríbezľové, jahodové, orieškové a samozrejme, fialkové.
Kvetinová alchýmia: Pani z nich ochotne dávala ochutnať, rozdávala po polovici všetkým, čo sa naskytli v jej blízkosti, dokonca aj tým, čo už stáli v rade rozhodnutí nakúpiť. Hoci som vzala veľkú škatuľu, myslím, že som jej tam viac odjedla zadarmo než zaplatila. No obyvateľom týchto mestečiek možno ani tak nejde o to zarobiť, ako pochváliť sa a vysvetliť vám svoje vlastné špecifické postupy pri varení či pečení.
Z fialiek mali aj lízadlá, zmrzlinu, čokoládu, džem, sirup, voňavky a mydlá. Kryštalizovaný kvietok možno cmúľať ako cukrík alebo vhodiť do pohára so šampanským - cukor sa rozpustí a na dne ostane fialka. Na výrobu jedného kilogramu tejto pochúťky je treba až 8000 kvetov!
V kamenných uličkách sa skrývajú keramické dielne a obchodíky so sladkosťami. Hľadiac na baňaté flakóny na poličkách som sa cítila ako v stredoveku. Majiteľka sa ma hneď so širokým úsmevom ujala a vysvetlila mi, čo za tajomné destiláty to tam ponúka. Pripadala som si ako Harry Potter na hodine elixírov. Nakoniec sa zastavila pri temnofialovom výluhu. Nemala som veľkú chuť testovať podozrivú tekutinu, ale likér napočudovanie nebol presladený a celkom mi chutil. Pani sa spokojne usmiala, potom pár kvapiek koncentrátu skúsene ako alchymista nakvapkala do pohára a zaliala bielym vínom: ,,Takto získa jemnú fialkovú vôňu i príchuť. Dá sa pridať i do šampanského alebo ním môžete pokvapkať ovocný šalát.''
Hneď k tomu získate iný vzťah, keď vám všetko pekne vysvetlia – odchádzala som odľahčená o pár eur, ale spokojná. Provensálsko rozhodne stojí za návštevu i v zimných mesiacoch.
