---------
Maastricht je správnym centrom provincie Limburg, ktorá sa nachádza na juhovýchode Holandska medzi Nemeckom a Belgickom. Keďže mesto ako jedno z mála uniklo veľkému bombardovaniu za druhej svetovej vojny, nachádza sa tu množstvo pôvodných historických budov. No viac ako pamiatky ho asi preslávil fakt, že v ňom bola 7. februára 1992 podpísaná dohoda o Európskej únii, tzv. Maastrichtská zmluva.
Hovorí sa, že v Limbursku sa žije lepšie než kdekoľvek inde v krajine tulipánov. Mentalita jeho obyvateľov je totiž celkom iná ako v severných provinciách. Sú veselí, priateľskí a s chuťou sa oddávajú najrôznejším pôžitkom, za čo pravdepodobne môžu ďakovať Rimanom, ktorí si kedysi na rieke Mása vystavali osady a priniesli so sebou aj typické talianske labužníctvo. Limburčania milujú dobré jedlo, pivo i zábavu – nečudo, že Maastricht je aj hlavným mestom holandského karnevalu, ktorý sa tu nazýva Vastelaovend.
Babka na stĺpe
Karnevalová sezóna sa síce oficiálne otvára 11.11. o 11.11, no najdôležitejšie sú tri dni pred Popolcovou stredou – nedeľa, pondelok a utorok. (Hoci niektorí začínajú žúrovať už vo štvrtok).
Piatok je ,,Dňom zamestnancov“, neoficiálnym začiatkom, keď sa konajú podnikové večierky a kolegovia utužujú pracovné vzťahy v baroch. Zatiaľ v civile.
Sobota je prechodným dňom, mestom prechádzajú umelci a hudobné skupiny, ktorých úlohou je dostať všetkých do nálady. A starosta, rovnako ako kedysi dávno v stredoveku, symbolicky odovzdá kľúče od mesta i moc Princovi karnevalu, vybranému z obyčajných ľudí - výmena úloh odjakživa znamenala možnosť aspoň na chvíľu sa prevteliť do kože niekoho iného a beztrestne kritizovať autority. Princ bude v nasledujúce dni vládnuť dočasnému Kráľovstvu bláznov a jeho poddaní ho na ceste z krčmy do krčmy budú symbolicky zdraviť trojnásobným ,,Alaaf”!
V nedeľu o dvanástej sa konečne koná oficiálne otvorenie na hlavnom námestí Vrijthof, chránenom majestátnou Bazilikou svätého Serváca. Zaznie jedenásť výstrelov a na špeciálny stĺp je zavesená a vyzdvihnutá figúra Mooswief, babka trhovníčka, vítaná potleskom a výkrikmi. Je najdôležitejším symbolom karnevalu, i ona reprezentuje prostých ľudí a výmenu pozícií – ten, kto bol dole, je teraz hore a naopak. Začína sa trojdenná oslava života, jari, piva a priateľstva.
Upír si štrngá s pirátom
Hoci pôvodne šlo o náboženský sviatok, dnes je karneval skôr príležitosťou na veľkú pouličnú párty. Ani nie tak pre turistov, ako pre domácich, ktorí na maskách pracujú i niekoľko mesiacov. Ich účelom však nie je ohúriť, skôr zapojiť sa a pobaviť okolie. V nedeľu ráno vyrazia na námestie Vrijthof, zaplnené stánkami s hranolčekmi, šiškami, pivom a cukrovou vatou. Nie je núdza o bizarné situácie. Tu si pápež odhrýza z hamburgeru, tam si upír štrngá s pirátom. Je zvláštne vidieť lienku, ako si prikladá k perám fľašu piva. Elvis klebetí so syrom a skupinka bláznov v ružových sukničkách za sebou namiesto psov ťahá žehličky. Žiarivé farby kostýmov vynikajú o to viac, že zimný Maastricht je zahalený do sivého oparu.
Pripadáte si ako u nás na hodoch, ľudia sa stretávajú s rodinou a priateľmi a preberajú novinky, no prihovoria sa i turistom, nikto nie je vylúčený. Dôležité je rešpektovať ,,dress code“, ak nemáte masku, postačí aj bláznivá parochňa, vtipný klobúk či pomaľovaná tvár.
Otvorené sú všetky bary a reštaurácie, všade sa pije a žije do neskorého večera. Napriek tomu, že mesto sa zmení na jednu obrovskú krčmu, nevidíte opilcov, nikto sa neháda a nebije. Vládne príjemná atmosféra, Holanďania si skrátka svoj sviatok užívajú. Pred vyzdobenými podnikmi vyhrávajú kapely, kto chce, môže sa zahriať i tancom.
Popoludní sa uličkami ťahá niekoľkohodinový sprievod alegorických vozov, ktorým cudzinec veľmi nerozumie, lebo neraz politicky nekorektne reagujú na udalosti posledného roka a zosmiešňujú a kritizujú miestne autority či politikov. Ale keď už v sebe máte nejaké to promile, vôbec vám to neprekáža. Prehliadky sa zúčastňujú skupiny i jednotlivci, Princ, aj takzvané ,,Zate Hermenie”, Opité dychové kapely, čo je zjavne narážka na to, že hudobníci si medzi fúkaním do trúby vždy nájdu čas šupnúť do seba i nejaký ten pohárik.
V Maastrichte je to proste pohoda.
Deň smútku
Utorok je dňom smútku a emócií, o polnoci sa karneval skončí a babka Mooswief sa zase vráti na zem, do reality. Limburčania si nenechajú ujsť poslednú príležitosť vyblázniť sa, no ako sa ručičky blížia k dvanástke, pomaly na nich sadá nostalgia. Pestrofarebná sviatok priateľstva je za nimi a na ďalší budú musieť čakať zase rok...
