Druhá svetová vojna mala na mesto katastrofálne dôsledky, nemecké letectvo ho v roku 1940 vybombardovalo takmer do posledného kameňa a centrum sa zmenilo na hromadu sutín a popola.
Namiesto snahy o rekonštrukciu sa kompetentní rozhodli vybudovať ho v odvážnom štýle, vďaka ktorému je dnes Rotterdam po architektonickej stránke pravdepodobne najexcentrickejším miestom Európy. Niektorí dokonca jeho siluetu prirovnávajú k Manhattanu. Nájdete tu domy valcovité, kockaté, zrkadlové, v ktorých sa krásne odrážajú biele oblaky, mrakodrap tyrkysový i nakláňajúci sa, jedna zo zastávok metra vyzerá ako lietajúci tanier a hlavná stanica pripomína hore dnom obrátenú staniolovú tácku. Keď sa zavrú obchody a ľudia sa presunú inam, pripadáte si medzi do neba sa týčiacimi kolosmi ako na inej planéte.
Kocky a ceruzka: Niektoré zo stavieb sú dielom holandského architekta Pieta Bloma. Najatraktívnejšie, Blaakse Bos pri Starom prístave, predstavujú abstraktné stromy. Kmeňmi sú šesťuholníkové pylóny a na nich spočívajú kocky, naklonené v 45-stupňovom uhle. Je ich tridsaťdeväť a v každej sa ukrýva zaujímavo riešený trojposchodový byt. Ak netrpíte klaustrofóbiou, bude sa vám zdať celkom útulný, hoci v lete sa podkrovná časť asi mení na skleník. Jednu kocku v roku 2009 prerobili na hostel a jedna je prístupná verejnosti, aby nik nechodil nazerať do okien nájomníkom, ako sa predtým stávalo. Kúsok odtiaľ sa nachádza aj Blomova Ceruzka - Het Potlood, šesťstranná obytná budova.
Zaujímavá je i KPN veža talianskeho architekta Renza Piana, ktorá sa nakláňa v rovnakom uhle ako šikmá veža v Pise. Vlastne stojí rovno, len jedna jej stena nie je celkom zvislá. Aby sa akože nezrútila, podopiera ju stĺp, zapichnutý do jej stredu. Fasáda funguje ako gigantický svetelný reklamný pútač. Zelenkavá budova Shipping and Transport College pri rieke Maas zase predstavuje periskop, hoci mne pripadá skôr ako veľké písmeno Z. Sú v nej učebne lodiarskej a dopravnej školy a interiér je odkazom na more, stoly v jedálni sú pomaľované námornými mapami.
Tunel a vyrážky: Neďaleká Schiecentrale sa skladá z dvoch blokov, vrchný je ako obrovská obrazovka, stojaca na dolnom. Jednu jej stranu tvoria okná, ktoré možno otvoriť, len ak vietor nedosahuje rýchlosť vyššiu ako šesť uzlov. Druhá z diaľky vyzerá ako posiata vyrážkami, v skutočnosti ide o vysunuté boxy, ktoré slúžia ako sklady.
Witte Huis – Biely dom bol po dokončení v roku 1898 najvyššou stavbou Európy a ako jeden z mála prežil nemecké nálety. Pár miestnych biznismenov, ktorí sa chceli pochváliť svojím bohatstvom, si ho nechalo postaviť v štýle francúzskeho zámočku. Dnes uprostred toľkej moderny pôsobí takmer nepatrične a výškové prvenstvo medzi obytnými budovami už dávno patrí mrakodrapu Maastoren, ktorý meria 164,75 metra.
Úžasná je nadstavba ateliérových bytov na budove Las Palmas, akoby na streche na nožičkách postávala presklená roláda. Nová tržnica je zase bombastickým, štyridsať metrov vysokým tunelom. Byty v jeho stenách majú na vonkajšej strane balkóny a dnu okná, z ktorých nájomníci dovidia rovno na stánky trhovníkov. Vnútorná stranu je pomaľovaná ovocnými a zeleninovými motívmi. No a dominantou prístavu sa mal stať Kaktusový dom, devätnásť poschodí nepravidelne naskladaných na seba ako hromada tanierov, pretekajúcich zeleňou, kvôli kríze ho však zatiaľ nezrealizovali.
Zaujímavé sú ale i mnohé bezmenné mrakodrapy, najmä pri železničnej stanici. Toto mesto je jednoducho rajom architektov, ktorí si tu postavia všetko, čo im len na um príde.
Kýble a krava: A akoby toho nebolo dosť, ešte je dozdobené aj sochami, u ktorých nie je vždy jasné, čo nimi chcel autor povedať. Či už je to hora kýbľov, z ktorých sa leje farba alebo stĺp s bleskami, súčasťou ktorého je krava, rozvalená v kresle. Páčili sa mi aj stôl a stolička naaranžované na mini ostrovčeku uprostred kanála, akoby stadiaľ pred chvíľou niekto odišiel, hoci tam zaručene nikto nikdy nesedel.
Svoj prívlastok brána do Európy získal Rotterdam vďaka tomu, že bol dlhé desaťročia najväčším prístavom na svete, až v roku 2004 ho predbehol čínsky Šanghaj. Prístavy sa rozkladá v ústí riek Rýn a Mása a možno si ho osobne obzrieť. Výletné lode nájdete pri visutom Erasmovom moste, ktorý pripomína labuť a je vraj najkrajší v celej krajine.
Pri obhliadke sa cítite ako na hodine zemepisu. Plavíte sa vyše hodiny pomedzi ostrovčeky a na nich sú ako farebné zápalkové škatuľky naskladané milióny kontajnerov, ktoré v skutočnosti vážia niekoľko ton. Naozaj impozantné. Europort slúži ako prekladisko tovaru, ktorý potom po riekach putuje až do srdca kontinentu, nachádzajú sa tu rafinérie, chemické fabriky i opravovne. Je zvláštne vidieť mohutnej zámorskej lodi, vyzdvihnutej nad vodu, až do vnútorností. Cestou zazriete i rozhľadňu Euromast, štíhlu vežu, na vrchole ktorej je vyhliadková platforma.
Zelené koláče, ružové rolády: Rotterdam je multikultúrne mesto, svoj domov tu našlo množstvo vysťahovalcov z Jamajky, Guyany, Trinidadu a Tobaga, Aruby, Martiniku, Bolívie, Surinamu, Brazílie... Rytmus milujúcim národom chýbali ich tradičné sviatky. Najprv sa stretávali len na tanečných ,,soca párty'', no keďže sa o oslavu života chceli podeliť s Holanďanmi, rozhodli sa organizovať veľkolepý pouličný karneval pre všetkých. Nie vo februári, keď býva u nich, nato je v Európe príliš zima. Robia ho v lete, prvý sa konal v roku 1984 a dnes sa na ňom schádza takmer milión návštevníkov.
Súčasťou je voľba kráľovnej, pričom zvolená kráska musí vedieť nielen skvele tancovať a improvizovať, ale ovládať i históriu festivalu. Svojich priaznivcov má aj súťaž bubeníkov, kde sa bojuje o titul i účasť na podobnej akcii v anglickom Notting Hille. No najočakávanejší je karnevalový sprievod, ktorý štyri hodiny pomaly pochoduje mestom.
Ulice lemujú stánky so špecialitami spomínaných krajín, v ktorých sa tvrdo pracuje. Cesto sa vaľká, opeká, smaží, kuracie špízy a malé klobásky čakajú, kedy na ne príde rad. Úspech majú žltkasté žemle s bylinkami, plnené zmesou mäsa a zeleniny, jamajské taštičky, kukuričné placky, ale aj slíže so sladko-kyslou omáčkou. Ako tak kráčate ulicou, vône sa priam prebíjajú. Ženy v čepcoch na stoly rozkladajú jedovato zelené koláčiky, krikľavo ružové rolády a červené kokosové rolky. Tropické národy zjavne obľubujú farby: ,,Aspoň je zábava! Takto sú krajšie!“, vysvetlila mi počerná dievčina. Čakala som aj voľajakú besnú chuť, no napokon šlo o celkom obyčajné, nepresladené piškótové cesto.
Rytmus nadovšetko: Holanďania si prinesú stoličky a vankúše alebo sa len tak usadia na obrubníkoch popri trase a tam čakajú celé hodiny, kým sprievod dorazí k nim. Popíjajú, jedia, fajčia a je im fajn. Za každých okolností vyzerajú v pohode a nič ich nerozhádže. Deti maškrtia ružovo-žltú cukrovú vatu alebo sa naháňajú s balónmi, ktoré ponúkajú v takých obrovských strapcoch, až sa čudujete, že predavačka neodletí. Masky nie sú povinné, no sem-tam si niekto prinesie kučeravú parochňu či bláznivý klobúk.
Na čele sprievodu sa hrdo vezie kráľovná a máva svojim obdivovateľom. Potom nasleduje kamión s hudbou, každá skupina má svoj vlastný. Keď prechádzal popri mne, pochopila som, prečo oproti stojacemu pánovi trčali z uší zhúžvané servítky. Nebol to zlý nápad. Auto je plné reproduktorov, keď vás míňa, máte pocit, že vám srdce skáče z hrude až do žalúdka a mozog v dunivom rytme naráža na lebku.
Kočky i babky: No temperamentné karibské, africké a juhoamerické národy sa tešia ako malé deti, trsajú, tancujú a natriasajú sa odušu. Je to ako farebný výbuch energie, prevláda červená so žltou a tyrkysová so zelenou. Tanečníci sú z rôznych váhových i vekových kategórií, krása zjavne nie je podmienkou účasti. Žiadne Brazílčanky aerodynamických tvarov, ale občas aj dámy, ktoré už majú poriadne pretočený ciferník. Baby a babky v podprsenke predvádzajú vnady i nevnady, sem-tam sa okolo prevlní exotická kráska a občas na môj vkus nedostatočne zahalená pani s bruchom ako v deviatom mesiaci. Ľudia sú čierni, hnedí i bieli, potomkovia vysťahovalcov dostali do vienka pestrú zmes génov a niekedy sa to vydarilo a inokedy nie. Deti to berú vážne, asi trojročné dievčatko vzorne pózuje na voze, no sotva zaznie samba, už aj krúti zadočkom. Uličkou tancujú ženy i muži vo veľkolepých kostýmoch zdobených perím, veľkonočné kuriatka, ryby aj symboly jing a jang. Fantázii sa medze nekladú. Dôležité je, že každý si to užíva a dáva do toho všetko tak, ako ich predkovia v ďalekej domovine.
Sprievod je dlhý a pohyby tanečníkov čoraz erotickejšie, telo na telo, vírenie bubnov ich provokuje k čoraz odvážnejším figúram. Ku koncu sa k nim snažia vlúdiť aj diváci, potúžení alkoholom a lísajú sa k babám v podprsenkách. V cieli sa nekončí, hýrenie sa presúva do podnikov, kde potrvá až do rána. V Holandsku sa hovorí, že Rotterdam je mesto, kde sa veľa pracuje a kde sa zarábajú peniaze, ktoré sa potom rozdeľujú v Haagu a míňajú v Amsterdame. Zdá sa však, že to nie je až také zlé, i obyvatelia Rotterdamu sa vedia poriadne odviazať.
