(pokračovanie)
Je všeobecne známe, že do hlavného mesta Lombardie sa nechodí kvôli pamiatkam, ale kvôli obchodom (páni, čítajte ďalej, bude aj niečo pre vás).
Všetci tí svetoznámi návrhári, ktorí rozhodujú, či si budeme obliekať žlté minisukne alebo bodkované nohavice, majú svoje butiky na Via Montenapoleone alebo Della Spiga. Aby ich výklady uprostred toľkej konkurencie vynikli, niekto vystavuje šaty, v ktorých bola v ten týždeň videná Jennifer Lopez, ďalší kričí do sveta živými holými(!) ľuďmi. iný šokuje polonahými kulturistami. Kožuchy znamenajú príchod leta, plavky ohlasujú zimu. Vitajte v meste, ktoré udáva trendy.
Krokodíl a pásikavé podkolienky
Najlepší je vždy Moschino (nedávno presťahovaný na Via Sant'Andrea 25). Zvysoka totiž kašle na prvoplánovú propagáciu svojej tvorby, namiesto šatstva pohodí do vitrín trebárs krokodíla, ktorému z papule trčia nohy v pásikavých podkolienkach alebo gigantický dvojmetrový tanier gigantických cestovín s vidličkou, na ktorej sú „napichnuté“ šaty. Vypchatého býka, ktorému sa na rohu hojdá blúzička, inšpirovaná, samozrejme, Španielskom, či psa v búde, okolo ktorej sa smutne krčia rozkmásané zvršky. Rozhodne neprehliadnite tento malý butik, k Moschinovi sa chodí pobaviť! Idem si ho odfotiť vždy, keď sa vyskytnem v Miláne...
Ak šijete, určite vás inšpiruje značka Dolce α Gabbana. Keď sa totiž prizriete ich prekrásnym modelom zblízka, zrazu zistíte, že mnohé veci sa dajú vyrobiť i doma. Kabelka pomaľovaná ružami, sandáliky s brmbolcami, ba aj šaty s nášivkami (čím ušetríte osemnásť tisíc – presne toľko stáli).
Neprehliadnite butik s doplnkami Braccialini. Keď pani Braccialiniovú kedysi prepadli, prišla o kľúče i fotky a uvedomila si, že taška je pre nás ako malá domácnosť. V návale inšpirácie vytvorila vtipný model v tvare domčeka a ten zožal taký úspech, že dnes je každá jej nová kabelka udalosťou, či už ide o kvet, zvieratko alebo pohľadnicu z ciest.
Kde stretnete hviezdy a Japoncov
V týchto miestach možno stretnúť aj poriadne dogabané obete módy. Miláno žije najmä z Japoncov. Už to dávno nie sú tí malí, úctiví, takmer neviditeľní ľudkovia. V snahe vyniknúť si farbia vlasy na blond, nosia farebné šošovky a kimono vymenili za značkové háby, ktoré na seba väčšinou hádžu bez ladu a skladu a najmä ženám je srdečne jedno, že ultra mini k ich ultra krátkym, krivým nožičkám príliš nepasuje. Je im fuk, či sú šaty pekné alebo nie, hlavne, že je na ňom známe meno.
Sú ideálnymi zákazníkmi a miláčikmi majiteľov butikov. Sprievodca ich masovo vodí z obchodu do obchodu, všade sa ich ujmú ochotní predavači a urobia im krátku prednášku o najnovších hitoch. Japonci s úctou načúvajú, potom sa vrhnú na tovar ako kobylky a vykúpia všetko, čo nie je priklincované. Celý deň sa potulujú ulicami, ovešaní desiatkami papierových tašiek od Versace a spol., obzerajú ďalšie výklady, tešia sa a všetkým zavadzajú. Podvečer dá japonská komunita zarobiť aj majiteľom reštaurácií a keď obchody zavrú, krúžia mestom s miniatúrnymi fotoaparátmi a fotia si všetko to, čo nestihli kúpiť.
Na Montenapoleone a Della Spiga je aj vysoká hustota výskytu hviezd, ktoré sem chodia oplieskať vreckové. Dôkazom ich prítomnosti sú paparazzi, postávajúci na oboch koncoch uličiek. Tu majú istotu, že každý deň odfotia nejakú populárnu osobnosť. Niektorým fotoaparáty visia na krku, iní ich ukrývajú v papierových nákupných taškách a „nenápadne“ sa so svojimi komplicmi dohovárajú vysielačkou. Motorka im slúži nielen ako dopravný prostriedok, ale aj ako vyhliadková veža, na ktorú v prípade potreby skáču aj napriek pokročilému veku a nemalej nadváhe čiperne ako srnka, balansujú na nej na jednej nohe a fotia ako zmyslov zbavení.
Po uliciach chodia vyobliekaní, voňaví ľudia. Keďže výklady sa menia každý týždeň, mnohí sa s rodinou namiesto do kina vyberajú na obhliadku obchodov (priemerne zarábajúci človek sa zmôže len na to očumovanie, pretože pri cenách za šatôčky od Armaniho ide o sumu, za ktorú by ste si mohli postaviť rodinnú vilu s bazénom).
Kabát za facku
Obchody ,,pre bežných smrteľníkov'' nájdete na korze Buenos Aires a Via Torino. Taliani chodia väčšinou oblečení klasicky a ,,na jedno kopyto“, preto ich ľahko rozoznáte aj v iných krajinách - čo nie je kritika, lebo vždy vyzerajú výborne. Ale takmer nikdy originálne. Prvou lastovičkou niečoho odvážnejšieho je butik Dixie (Via Torino)... a mimochodom, zastavte sa kúsok odtiaľ aj na božskú zmrzlinu v novej neapolskej cukrárni Casa Infante
Jedinečné butiky vyrástli v poslednom období v zóne Porta Ticinese, zdá sa, že tu vzniká niečo ako londýnske Portobello - priestor pre nových dizajnérov šatstva, nábytku a doplnkov, ktorí možno raz dobyjú svet.
Milujem outlet SOS peso na korze Vittorio Emanuele, kde sa platí podľa váhy šatstva. Je to dobrá finta, no v skutočnosti veľa neušetríte. Ale ten výber!!! Ak sa tak ako ja radi hrabete v kope hábov, prídete si na svoje - nikdy neviete, čo objavíte.
Obchodný dom Rinascente ponúka tovar rôznych cenových kategórií, keď už nič iné, choďte si poslintať do oddelenia obuvi... Kvalitné topánky ponúkajú aj značky Aldo, Passi italiani a Marco.
Každý deň okrem nedele sa niekde koná trh, najväčší je sobotný na Viale Papiniano. Pozor, tu sa neponúka stará veteš, ale predposledné výkriky módy. Keď totiž letí zelená a ružová, všetci Taliani kupujú LEN zelenú a ružovú. Akonáhle sa trendom stane iná farba, zelená a ružová sú nepredajné a skončili, treba sa ich zbaviť, takže ak budete mať šťastie, za pár eur si kúpite hoci aj kabát od Cavalliho alebo romantické mušelínové šatôčky. Pozerajte najmä stánky s nápisom Marchi (značky) a Campioni (vzorky). Niekedy nekúpim vôbec nič a niekedy odchádzam s plnými rukami...
V poslednom čase som si obľúbila aj dva nové obchody na Brere. V Cavalli e Nastri majú zaujímavé vintážové šaty i šperky a v Mad Zone ponúkajú výtvory od začínajúcich návrhárov a dizajnérov. (Páni, choďte si pozrieť kreslo, vystlané prsiami...)
Nič pre „tlsťochy“
Z horeuvedeného je jasné, že Miláno je mesto módy, ale paradoxne to ešte neznamená, že sa vám v ňom podarí úspešne nakúpiť.
Keď ma prišla navštíviť kamarátka, dúfajúc, že si v Taliansku doplní garderóbu, odišla s dlhým nosom. A navyše po návšteve obchodov dostala komplexy. Na Slovensku sa zaraďuje medzi plnoštíhle (a pre svoje krivky obdivované) dámy a nepripadá mi tučnejšia ako priemerné Talianky. Vlastne nechápem, kde sa tu obliekajú normálne ženy, teda tie, čo majú viac ako 45 kíl.
Na ňu totiž nemali vôbec nič. Boli sme aj v butiku, nenápadne nazvanom „Silné čísla“, hoci tam pokojne mohli dať nápis „Pre slony a mastodonty“. Ani tam nenakúpila, ale tentokrát z opačných dôvodov: keď začala z masy šatstva visiaceho na vešiaku vyťahovať blúzku, bol to nekonečný príbeh - blúzka nie a nie skončiť. Prisahám, že bola široká aspoň dva metre! Utopila by sa v nej i mamička pätorčiat.
„Tlsťochy“ s veľkosťou nad 40 majú v Miláne smolu.
I tu sa neustále rozpráva o boji proti anorexii, no potom zazriete vo výklade asexuálnu figurínu, ktorá nemá vôbec žiadne prsia a pomyslíte si svoje...
Kde nakupuje Berlusconi
Miláno je súťaživé, hektické mesto, kde sa žije najmä prácou. Všimnite si, že kdekoľvek ste, vždy sú v dohľade veľké, presné hodiny, aby biznismenom pripomínali, že čas sú peniaze. Ďalším dôsledkom sú dokonale oblečení muži, vždy v povinnom obleku, kravate a bledomodrej košeli - dobre vedia, čo im k tmavej pokožke pristane.
Keby ste aj vy zatúžili po elegantnej maličkosti, zájdite do butiku E. Marinella na ulici Santa Maria alla Porta 5. Zazvoníte na nenápadný zvonček, studené oko kamery vás prehliadne a rozhodne, či vôbec budete vpustení alebo nie. Ostatné je na vás, no určite si vyberiete. Kravaty tejto značky nosí Silvio Berlusconi, Barack Obama, anglický následník trónu Charles, monacký princ Albert či Nicolas Sarkozy. A nezaobišiel sa bez nich ani klan Kennedyovcov a Aristotel Onassis, (ktorý kupoval iba čierne, aby zastrašil obchodných partnerov).
Firma existuje od roku 1914 a za svoj úspech vďačí kvalite, ale i prístupu k zákazníkom. Keď sú pred Vianocami obchody plné ľudí, Maurizio Marinella svojim čakajúcim klientom osobne ponúka čerstvé sfogliatelle a kávu...
Kde predviesť nové úlovky: Miláno bolo kedysi popretínané riečkami, z ktorých dnes ostali len dva kanály Naviglio Grande a Pavese. Okolo nich vyrástli bary a reštaurácie, niektoré priamo na vode. Prerobený bol aj prístav Darsena, kde ešte nedávno pobehovali i za bieleho dňa potkany a kde mladí močili cestou z baru do baru. Teraz podvečer posedávajú na brehu, debatujú, popíjajú a bozkávajú sa...
Túto štvrť prezývajú aj „milánske more“. V lete je promenáda popri vode zaplnená stolíkmi s kvetmi a sviečkami, svoje stánky si tu rozložia pouliční predavači najrôznejších čačiek-mačiek. Ľudia sedia pri koktejloch alebo sa prechádzajú ako na korze. Keďže sme v meste módy, je to jedno nekonečné, fascinujúce divadlo, prehliadka extravagantných, úžasných, nevkusných i celkom šibnutých rób, môžete tu stretnúť mladých otrhancov, babky v Chaneli i dámy v štrasových topánočkách. Cestičky sú pokryté kobercami - predĺženými rukami podnikov, ktoré vás chcú pritiahnuť k sebe, zovšadiaľ znie hudba a všetko sa trblieta v žiare pochodní, lemujúcich rieku.
Od septembra je pešia zóna opäť sprístupnená automobilom, reštaurácie musia stiahnuť stoly dnu a Naviglio stráca svoju necudnú vyzývavosť. No každú prvú nedeľu v mesiaci sa tu koná antikvárny trh a občas kvetový a vtáčí. Pred Vianocami si zašlú slávu pripomenie tisíckami lampičiek, ktorých odraz sa pohojdáva na vodnej hladine, ale jeho čas prichádza opäť až v júni, keď si znovu zo skrine vyberie jagavý plášť z hudby, smiechu a šampanského.
Večer je i správny čas na návštevu malej galérie Massima Medu (Via Monte di Pietá 1/A). Tento maliar (a zároveň klavírista) si sám hľadá základné pigmenty po svete a podľa vlastných receptov ich mieša s elastickými emulziami. Vymyslel novú techniku nanášania farieb a prekrývaním vrstiev, ktoré akoby vystupovali z obrazu, dosiahol trojdimenzionálny efekt. Zblízka jeho dielka pôsobia ako gýč, musíte ich obdivovať zo správnej vzdialenosti, až vtedy pochopíte ich silu. V noci sa v galérii, nasvietenej špeciálnym svetlom, budete cítiť ako na inej planéte...
(Nabudúce: Miláno - jedlo a nočný život)
