Keby nebolo spisovateľky Lucy Maud Montgomeryovej, asi by po ňom ani pes neštekol. Vo svojich románoch ho však popísala tak sugestívne, že som už od detstva túžila vidieť na vlastné oči tie červené cesty, lúky plné divých kvetov či Trblietavé jazierko. A nebola som sklamaná – kanadský ostrov i dnes vyzerá presne ako v knihe.
Pri vstupnej kontrole na letisku mala baba tisíc otázok, obávajúc sa, že som došla navždy, no keď som jej prezradila dôvod cesty – svetoznámu knihu, doširoka sa usmiala a vpustila ma ďalej. Nebola som prvá ani posledná.
Dom ako lego: Domáca v mojom penzionáte vyšla von v župane, privítala ma ako starú známu a bez zbytočných ceremónií mi ukázala izbu i kuchyňu, kde ma čakala misa s ovocím. Bola som úplne grogy, ihneď som zaľahla. Vonku bola tma a totálne ticho, nepočula som žiadne vtáky, ba ani len vzdialené autá, celý ostrov spal. Iba záclona sa občas trošku pohla, keď do izby vkĺzol sviežo voňajúci vánok...
Mestečko Charlottetown pôsobí ako kulisy historického filmu uprostred lesa. Spomedzi stromov sa vynárajú farebné drevené domčeky, ktorých verandy sú obsypané kvetmi. Samé domy mojich snov! Keďže nájom za byt je drahší ako úver, dom vlastní takmer každý. Dodávajú ho ako lego, majiteľ ho s pomocou priateľov postaví za 2-3 týždne. Nie je v ňom zima a vďaka sofistikovaným alarmom ani problém s požiarmi. (Keď Japonka v penzionáte pripálila toast, spustila sa siréna, že by prebudila celý cintorín). A postupne k nemu dostavujú ďalšie priestory pre synov a dcéry, aby mohla celá rodina žiť pokope.
Cesty sú široké a premávka taká riedka, že si medzi dvoma autami či konskými povozmi môžete na ceste urobiť piknik. Mestom vás prevedú sprievodcovia v dobových krojoch. V Konfederačnom centre umenia vystavujú rukopisy slávnej rodáčky, v prístave môžete ochutnať vynikajúcu zmrzlinu Cows.
Ostrov najprv osídlili Francúzi, neskôr pripadol Angličanom. Tí pôdu na diaľku prenajímali, čo spôsobovalo ustavičné trenice. Až v roku 1850 bola podelená a vytvorili sa poľnohospodárske komunity. V roku 1864 tu na stretnutí provincií „vznikla“ Kanada, no domáci do nej vstúpili až v roku 1873, keď ich k tomu donútili dlhy.
Krajina farieb: I keď ich dnes s pevninou spája most, zachovali si svoje tradície. Ostrov ľahko obídete autom. Cesty vedú malebnou krajinou, plnou rustikálnych dediniek a rozkošných kostolíkov. Sýta zeleň kontrastuje s červenými cestami, ktorých farbu spôsobuje oxid železitý. Podnebie je príjemné, ale počasie sa mení rýchlo. Vďaka častým dažďom okolo vozovky bujnejú meter vysoké lupiny. Biele, modré, ružové, tmavofialové. Kedysi boli považované za burinu, no keďže sú fotogenické, už im nič nehrozí. V tráve sa krčia divé kosatce, lúky plné margarétok vyzerajú ako zasnežené a vzduch omamne rozvoniava od akejsi nenápadnej kvetiny, ktorej meno som nezistila.
Pri členitom pobreží stroskotalo veľa lodí, spomienkou na ne sú legendy o pokladoch či dodnes sa zjavujúci prízrak parníka. Nečudo, že brehy sú obsypané majákmi. Každý má svoju históriu – na Cape Bear zachytili signál z Titanicu, East Point bol pre zlú polohu obvinený z potopenia lode Phoenix a ďalší bol posunutý, lebo ho podkopávali prasatá.
Hlavným zdrojom obživy už dávno nie je poľnohospodárstvo, ale Anna zo Zeleného domu, ktorá priťahuje turistov z celého sveta. Keď L. M. Montgomeryová román v roku 1908 vydala, netušila, že ju preslávi a bude aj sfilmovaný. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, aspoň v skratke: postarší súrodenci Marilla a Matej sa rozhodnú adoptovať chlapca, ktorý by im pomohol okolo domu, omylom však dostanú dievčatko. Temperamentná Anna priťahuje maléry – nenávidené červené vlasy si nešťastnou náhodou odfarbí na zeleno, najlepšiu kamarátku Dianu omylom opije, do torty primieša Marillinu masť a keď ju spolužiak Gilbert nazve Ryšavkou, otrieska mu o hlavu tabuľku na písanie. Žije vo svete svojej fantázie, hľadá príbuzné duše, nadchýna sa prírodou – a nakoniec sa zamiluje aj do Gilberta.
Presne ako v knihe: Spisovateľkin rodný dom v Novom Londýne je zariadený ako v časoch, keď prišla na svet. Po smrti mamy sa otec odsťahoval a ju nechal u starých rodičov v Cavendishi, ktorí už na živé dievčatko nemali energiu ani cit. Nachádzala ho v knihách a vlastnej predstavivosti, sedávala pri okne a písala. Zo stavby ostali len základy, no na priľahlej farme dodnes žije jej pravnuk John Macneill a ak si tu zakúpite knihu, dostanete do nej špeciálnu pečiatku.
Lucy Maud sa lepšie cítila u bratrancov za lesom, ich útulné obydlie bolo inšpiráciou pre Zelený dom. V roku 1937 ho zariadili viktoriánskym nábytkom tak, že je dokonalým stelesnením románu. V Anninej izbe máte pocit, že si len na chvíľu odbehla – na okne stojí muškát Krásavec, v skrini visia vysnívané šaty s nazberanými rukávmi od Mateja a na stolíku sú pohodené zvyšky tabuľky, ktorú omlátila Gilbertovi o hlavu.
Záhradu tvorí pestrá zmes kvetov, za ňou buble potôčik, ktorým sa začína Strašidelný les. Ak je človek ticho, všeličo tu začuje a niektoré stromy pri troške fantázie naozaj vyzerajú ako príšery. To Aleja milencov naľavo od domu je úplné iná. Spletené konáre tvoria zelený tunel nad širokým chodníkom a cez listy sa predierajúce slnko na ňom kreslí zlaté škvrny. Červený potôčik vrúbia jasnozelené paprade a milióny konvaliniek. Na jar to tu musí úžasne rozvoniavať! A na chodníčkoch sú umiestnené tabule s romantickými citátmi z kníh L.M. Montgomeryovej.
Gog a Magog: Leto Lucy Maud obvykle trávila s rodinou v Park Corner. Tu mala svadbu a dnes sa tu vydávajú Japonky, ktoré knihu i film zbožňujú. Však ich tu aj bolo ako hadov. V múzeu vystavujú porcelánových psov Goga a Magoga i slovenské vydanie Anny, z okna vidno Trblietavé jazierko. (Rovnako sa volal i môj penzión – Shinning waters, ktorý sa nachádzal neďaleko iného s názvom Kindred souls, Príbuzné duše. Anna bola a je neustálou inšpiráciou).
Atmosféru umelo vytvorenej, rozkošnej dedinky Avonlea dotvárajú herci v dobových kostýmoch. Môžete sa tu zúčastniť vyučovania i nafotiť v historických šatách. Japonky s oranžovými vrkočmi, samé Anny, sa tešia ako malé deti. V krúžku vyšívania ma osobne privítala „príjemne“ pravdovravná pani Rachel Lyndová a stretla som aj Annu, ale ponáhľala sa na predstavenie, ktoré sa hrá každé dve hodiny. Keď som sa usadila, ryšavka práve s plačom vysvetĺovala Marille, ako stratila tú nádhernú fialovú brošňu...
I ostatní ,,účinkujúci obyvatelia“ sa správali ako postavy z historického filmu, či už sedeli na čaji v romantickej cukrárni, klebetili ponad plot so susedmi alebo organizovali školské súťaže. (Pokračovanie nabudúce)
