Ak nie ste veľkým milovníkom Vincenta van Gogha, asi by vám živote nenapadlo navštíviť Zundert, holandské mestečko pri belgických hraniciach - rodisko slávneho maliara. Neoplýva krásou, neskrýva umelecké poklady, no predsa každý september pritiahne päťdesiattisíc návštevníkov z celého sveta. Koná sa tu totiž najväčšie georgínové korzo na svete, Bloemencorso.
Všetko sa začalo v roku 1936 ako oslava narodenín kráľovnej Wilhelminy, keď sa v sprievode vyskytlo pár kvetmi ozdobených bicyklov a farmárskych vozíkov. Holanďanom sa táto myšlienka zapáčila. Po druhej svetovej vojne odekorovaných dopravných prostriedkov pribúdalo, no nik netušil, že prehliadka raz nadobudne medzinárodný význam.
V šesťdesiatych rokoch georgínové polia rástli ako huby po daždi, dnes sa na 33 hektároch vypestuje šesťstotisíc dálií päťdesiatich druhov - a žiadna nejde do obchodu, všetky sú určené len na Bloemencorso. Iná flóra nie je povolená.
Pol milióna na voz: Obyvatelia krajiny tulipánov sú súťaživí, takže veľkosť vozov postupne narastala, najmä v osemdesiatych rokoch, až napokon organizátori museli stanoviť ich maximálnu dĺžku na 19 metrov, šírku na 4,5 metra a výšku na 9 metrov. Pôvodne sa celé dielka zhotovovali z dreva, no postupne sa prešlo na polystyrén a železo. Kovový rám je olepený mnohými vrstvami tzv. papier maché (zmes starých novín a lepidla), ktoré slúžia ako podklad pre kvety. Všetky georgíny sú naň jedna po druhej upevnené malým klincom. Na jedno vozidlo je potrebných takmer pol milióna hlavičiek!
Každá generácia sa snažila niečím prispieť, priniesť technickú inováciu či zlepšiť štýl prezentácie. Pribudli pohyblivé diely, okostýmovaní spoluúčinkujúci i vlastná hudba, ktorej úlohou je podčiarknuť celkový dojem.
Veľké prípravy: S prípravami sa začína už v zime, súťažiaci obvod či dedina si kreslia návrhy a pripravujú vlajku. V apríli sadia dálie tých farieb, ktoré budú potrebovať a vytvárajú malé modely budúcich vozov. V júli sú prezentované na výstave, prístupnej verejnosti - a tá si ich veru nedá ujsť. Obzerá, klebetí, ohovára a špekuluje, kto má šancu vyhrať.
V lete sa stavajú hangáre - dočasné pracoviská a montuje sa základná konštrukcia. Prác i na nich zúčastnených pribúda. Získať prvé miesto je obrovskou výzvou pre celu komunitu, každý chce priložiť ruku k dielu. Muži, ženy, deti, starí, mladí, robotníci i manažéri. Skúsenosti si odovzdávajú z generácie na generáciu. Trojmesačné montovanie je zároveň sociálnou aktivitou, spolu sa je, pije, opeká i spieva.
Koncom augusta je model hotový, no kvety sa, samozrejme, môžu upevňovať až na poslednú chvíľu, aby príliš nezvädli. Prehliadka sa koná v nedeľu, ozdobovať sa teda začína najskôr vo štvrtok a zúčastňujú sa ho stovky dobrovoľníkov, ktorí pracujú celé dni i noci.
Bola aj Cenzúra: Keď sme v nedeľu ráno vystúpili z auta, obyvatelia Zundertu už mali stoličky vyložené pred domami, mnohí na nich sedeli, popíjali a debatili - Holanďania sú pohoďáci. I my sme v pouličných stánkoch našli niečo pod zub.
Bloemencorso sa začalo o pol druhej. Hovorí sa, ze je najväčšie na svete, no k týmto údajom som v poslednom čase skeptická, to si ku svojej akcii už píše takmer každý. V tomto prípade to však asi predsa len bude pravda.
Vozy boli ozrutné! A úžasné! Predstavte si More - kŕdeľ rají na nerovnako dlhých pohyblivých ramenách, jemne plachtiacich akoby v poryvoch vĺn. Sprevádzala ich hudba, aká býva v dokumentárnych filmoch o podmorskom svete, počula som v nej piskotať veľryby... Umelecký dojem na jednotku s hviezdičkou! Majestátneho Atlasa 2.0., novodobú verziu gréckeho boha, obklopovali hlboké tóny symfónie. Pomaly sa previezol okolo nás, nesúc na chrbte polia, domy i veterné mlyny. Bombastická skupinka čašníkov niesla na táckach rôzne dobrôtky - prasiatko, víno, koláče, a posledný mal jednu ruku za chrbtom a v nej držal mastný účet! Každý voz bol prepracovaný do najmenšieho detailu, na Kukučkových hodinách všetko fungovalo, ručičky behali hore-dole, okienka sa otvárali a kukučky vykúkali a kukali ako o život, narobili rachotu že až! Klobúk dole pred miestnou kreativitou! Páčil sa mi nežný Páv, poetická Jesenná prechádzka i bokom sa sunúci Krab. Organizátori síce obmedzili rozmery kvetinových sôch, no tie kolosy i tak mali čo robiť, aby vybrali zákrutu. Záverečná Cenzúra predstavovala milencov v akcii, ktorých intímne miesta boli vtipne... scenzurované, pozrite si fotku.
Umelecká porota zvolila za víťaza voz s názvom Konská sila, fialovo-biely kôň fŕkal nozdrami, erdžal a rozpínal svaly. Prvú cenu publika získal Atlas 2.0. No a tí, čo nevyhrali, si veru aj poplakali...
V pondelok boli vozy vystavené na obdiv, v utorok kompletne rozobrané. A v stredu sa všetci vrhli do práce na ďalšom ročníku. Nabudúce to určite vyjde!
