Druhé najväčšie mesto Francúzska má takú príjemnú klímu, že i v decembri vám cez obed postačí len hrubší sveter. Ale aj jeho obyvatelia túžia po bielej romantike, a tak výklady obchodov zdobia fóliami s vločkami a cencúľmi. Napriek hrejivému slnku sa cítite ako v pôvabnej, zasneženej dedinke, najmä keď všade okolo rozvoniava varené víno.
Centrum sa rozkladá na polostrove, ktorý tvoria rieky Rhôna a Saône. Pripomína Paríž, ale je oveľa pokojnejšie. No nie že by sa turisti nudili, Lyon je plný spomienok na bohatú minulosť. Bol európskym strediskom výroby hodvábu, narodil sa tu Antoine de Saint-Exupéry, autor Malého princa a svoj prvý film tu nakrútili bratia Lumierovci. Viac o ňom niekedy inokedy, zaslúži si to, o tomto čase však všetkých lákajú najmä vianočné trhy a Festival svetiel.
Boj o účasť: Keď sa v roku 1643 rozšíril mor, mestská rada sľúbila vzdať úctu panne Márii, ak bude mesto ušetrené. Stalo sa, a odvtedy sa na jej počesť pravidelne konala slávnostná procesia k Bazilike Fourvière. V roku 1852 pri nej vztýčili novú sochu svätice, jej odhaleniu v septembri však zabránila povodeň. Arcibiskup posunul inauguráciu na 8. decembra, ale Lyon zasiahla strašná búrka. Zdalo sa, že z akcie zase nič nebude, no napokon sa počasie umúdrilo. Natešení ľudia z vďaky spontánne zapaľovali sviečky v oknách, vyšli na vrch k soche a oslavovali do noci.
Táto tradícia stále trvá, dokonca postupne prerástla až do štvordňového sviatku, ktorý dnes priťahuje tri milióny návštevníkov. Každá rodina má doma sklenené poháriky so sviečkami, ktoré v posledný večer kladie na obloky. No okrem toho sa koná množstvo profesionálnych svetelných predstavení na fasádach budov a v uliciach i na rieke sú umiestnené ohromujúce žiarivé inštalácie, často aj so zvukovými efektmi.
Žiadny div, že o poctu zúčastniť sa Fête des Lumières bojujú dizajnéri, technici, architekti, režiséri a študenti z celého sveta.
Na stene i na rieke: Keď v prvý večer o šiestej pred Katedrálou svätého Jána zhasli, dav až tak zhíkol. Z obrovskej kocky vyleteli laserové lúče a na okolitých múroch vykresľovali farebné vzory, meniace sa v rytme dramatických tónov, až kým sa priestor opäť neponoril do tmy.
Najväčšia tlačenica viedla k námestiu Terreaux. Posúvali sme sa po metroch a len vďaka dobrej organizácii nik nebol ušliapaný na kašu. Na radnici a priľahlom paláci sa odohrával príbeh chlapca, cestujúceho v čase i priestore. Domy v okamihu obrástli ružovými kríkmi, potom ich vystriedali strašidelní mužíci v sopke a obrovské vtáky. Majestátna hudba tak podčiarkla dej, až sme mali slzy v očiach. Keď sa na záver na stene objavil Malý princ, tlieskali sme odušu.
Nekonečné prúdy ľudí sa potom presunuli na námestie Bellecour, kde predstavenie o Pierrotovi, premietané na ruské kolo, dopĺňala zábavná pyrotechnika. Vo fontáne na korze kvitli svetelné kvety, nad obchodnou triedou sa klenuli byzantské oblúky, pri rieke blikalo mikádo a na vode sa pohojdávali farbu meniace ceruzky. Veľký úspech zožala otáčajúca sa kytica módnej návrhárky Chantal Thomass, sprevádzaná nežnou melódiou hracej skrinky.
Slon na chrbte: Modravo nasvietená bola i Bazilika Panny Márie z Fourviére so svojimi štyrmi vežičkami, ktorá niektorým pripomína šľahačkovú tortu a iným zase slona ležiaceho na chrbte. Dostanete sa k nej pozemnou lanovkou, ale lepšie je vyjsť peši, cestička totiž vedie popri veži, zarážajúco pripomínajúcej Eiffelovku. Meria 85 metrov a počas Svetovej výstavy v roku 1914 jej vrchol slúžil ako reštaurácia. Neskôr ju prebudovali na rozhľadňu, v súčasnosti funguje ako televízna veža a verejnosti je neprístupná.
Pod kopcom sa nachádza najnavštevovanejšia, stará časť Lyonu. Túlajúc sa spleťou uličiek objavíte zaujímavé múzeá, renesančné paláce i kostoly, ktoré si k sviatku pripravili koncerty chórov a detské divadelné predstavenia o panne Márii. Mnoho obchodíkov ponúka domáce pochúťky a regionálne špeciality, ich vône sa prelínajú, cítite škoricu, kávu, cesnak, až vám začne škvŕkať v žalúdku a je vám jasné, že je najvyšší čas najesť sa. To je však celkom problém, v tom istom čase sa chcú najesť aj zvyšné tri milióny návštevníkov a pred reštauráciami stoja neskutočné rady! Dôvodom však iste nie je len hlad, Lyon je totiž podľa mnohých hlavným mestom francúzskej gastronómie, pýši sa dokonca prezývkou ,,metropola svetovej kuchyne“. Právom, varia tu doslova božsky.
Nobelova cena za jedálny lístok: Dobrej strategickej polohe vďačí za kvalitné suroviny: voľne žijúcu hydinu z Bresse, divinu a hríby z okolitých lesov, ryby z riek i jazier. Horské oblasti dodávajú syry od obrovských kolies po jednohubky veľkosti náprstku, sady chutné ovocie a zeleninu. Mäsiari spracúvajú i menej cenené časti zvierat, na trhu ma zaskočili misy jazykov, mozgov a prasacích rypáčikov. Exotické koreniny a recepty priniesli z ďalekých krajov spolu s hodvábom obchodníci. I zapíjať je čím, hovorí sa, že v Lyone tečie ešte tretia rieka - Beaujolais.
Po francúzsko-pruskej vojne v 19. storočí mnoho kuchárok prišlo o prácu u pánov, no niektoré sa rozhodli otvoriť si vlastný hostinec, tzv. bouchon. Volali ich ,,lyonské matky“. Varili lacné, ale chutné a výživné jedlá pre chudobných a postupne sa vypracovali na majiteľky najlepších podnikov. I dnes sa mnoho reštaurácií honosí názvom U mamičky či U babičky a k domáckej atmosfére prispievajú aj útulne vyzdobené interiéry.
No a za jedálne lístky by mali rovno udeľovať Nobelove ceny, čítajú sa ako zbierka poézie. Ako predjedlo som si dala kurací koláč s kačacou pečeňou v omáčke z kreviet a morského raka, ozdobený nadrobno nakrájanými paradajkami a pažítkou. Lahodná bola i nátierka cervelle de canut, robotníkov mozoček, syr rozmixovaný s cesnakom a bylinkami. Nasledoval typický lyonský pokrm, šťučie knedličky v omáčke z ružových kreviet a maličkých parížskych šampiňónov, podávané s ryžou Basmati. Zalizovala som sa až za ušami. Dezert île flottante, plávajúci ostrov, tvoril rez bielej peny, ponorený do vanilkového krému s rozpustenými červenými pralinkami. Nuž, v Lyone sa veru diéta držať nedá...
Slimáky aj palacinky: Vianočný trh v štvrti Croix-Rousse bol určený skôr mladším ročníkom, ktoré si mohli poobzerať i domáce zvieratká a povoziť sa na oslíkovi. Dobrý nápad, aspoň sa to mestským deťom nepopletie ako kedysi môjmu bratovi. Keď nás na diaľnici predbehol nákladiak s ošípanými, nadšene zvolal: ,,Aha, mami, kujátka vezú!“ (kuriatka)
V parku na námestí Carnot sa zišlo 140 predajcov zo všetkých regiónov krajiny i z cudziny. Ponúkali individualizované fľaše šampanského s rodinnou fotkou, figúrky do betlehemu, originálne darčeky, ale aj perníky ako kolesá od auta a ozdoby na stromček. Dozvedela som sa, že slimačie nátierky obsahujú proteíny vysokej kvality, sú zdrojom železa a vápnika a znižujú riziko kardiovaskulárnych chorôb, no ani tak ma neprinútili, aby som si domov kúpila pár živých exemplárov. A už vôbec nie zavárané, bŕŕŕŕ!!!
Prím ale opäť hralo jedlo, to viete, Francúzi. Na každom rohu predávali tým, čo sa nedostali do reštaurácie, aspoň niečo rýchle a horúce: polievky, bagety, palacinky, syrové fondue, čo sa ťahalo ako žuvačka. Tartiflette, zapekané zemiaky so syrom, rozvoniavali doďaleka. Ich príprava si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu. Na obrovitánsku panvicu sa naukladajú kúsky zemiakov, údená slanina, cibuľa a veľké pláty syra reblochon a celé sa to pečie, kým sa syr neroztopí. Kuchár však občas pred zrakom slintajúcich hladošov musí masu poriadne premiešať mohutnou varechou, pripomínajúcou lopatu, a veru sa pri tom poriadne zapotil.
Čokoláda pre kráľov: Ďalšou vášňou Lyončanov je čokoláda, o čom svedčí nepreberné množstvo praliniek v tunajších cukrárňach. Už v roku 1900 v meste pôsobilo vyše tristo jej výrobcov, ktorí si sami spracúvali kakaové bôby a experimentovali s náplňami. Stvorili napríklad povestný bonbón le cocon, ochutený pomarančovým extraktom a likérom curaçao, obalený do žltého marcipánu, ktorý milovala pani de Montespan, milenka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ale aj zelený coussin de Lyon, lyonský vankúšik a quenelle lyonnaise, lyonskú knedličku z bielej čokolády s kúskami kávových zrniek.
Pán Papillot sa zase zaslúžil o nové balenie do farebných, lesklých papierov s nastrihanými koncami, ktoré ukrývajú kresbičku, rébus alebo kapsle. Keď si všimol, že mu miznú sladkosti z predajne, zahral sa na detektíva a zistil, že jeho učeň ich nosí svojej láske, zabalené do papierikov s ľúbostnými básničkami. Neboráka vyhodil, nápad rozvinul, a tak sa zrodili i dnes stále žiadané pralinky papillot. O tom, či si mládenec vzal svoju milovanú, história mlčí.
Navyberala som si do vrecúška, čo sa očiam žiadalo a šla sa ešte v posledný večer Sviatku svetiel prejsť po nábreží. Z Baziliky Fourvière práve vypustili čínske lampióny. Ako žiarivé slnká sa chvíľu pohojdávali nad ňou, až pomaly zmizli za vrchom, na ktorom svietili veľké písmená Mercí, Marie - Ďakujeme, Mária. Ľudia otvárali okná a na parapetné dosky kládli zažaté sviečky, plamienkami olemovali aj balkóny. Na ulice sadla tíš, len svetielka priateľsky blikali do tmy a mesto získalo magickú atmosféru...
