Vďaka miernemu podnebiu totiž v tejto južnej časti Francúzska už teraz kvitnú kvety a dozrievajú pomaranče. Sotva vystúpite z lietadla, prekvapia vás horúce slnečné lúče a úžasne modrá obloha. V tráve pri ceste zazriete divé kosatce a okolité vŕšky sú žlté od kvitnúcej mimózy. Mestečká rozhodne nespia, práve naopak, majú svoju atmosféru - organizujú množstvo sviatkov, trhov a karnevalov. Ak chcete aspoň na chvíľu uniknúť slovenským mrazom a načerpať trochu energie, nenájdete vhodnejšie miesto.
V Mentone, 12 km od Monaka, sa špecializujú na pestovanie citrónov. Vo februári tu preto slávia sviatok Fête du citron, ktorý každý rok priláka vyše dvestotisíc návštevníkov. A presne to bolo jeho účelom, keď v rok 1895 miestni hotelieri požiadali starostu, aby vymyslel, ako pritiahnuť turistov aj v zime. Iste netušil, že jeho nápad preslávi Menton na celom svete.
Prvé, čo si v mestečku všimnete, je nezvyčajná ozdoba ulíc – lemujú ich stromy plné žiarivo oranžových ,,loptičiek'' – mandarínok (neochutnávať! sú kyslé).
Maskot John Lemon: To hlavné Ovocné korzo sa však sústreďuje v záhradách Jardin Bioves, kde stovky umelcov niekoľko dní vyrábali obrovské skulptúry z citrónov a pomarančov. Každý jeden plod musí byť priviazaný o konštrukciu tak, aby vydržal tri týždne. Nie všetkým sa to podarí, no pri pravidelnej kontrole sú nahnité či plesnivé ihneď vymenené za čerstvé. Téma je každý rok iná, môžu to byť svetové pamiatky, knihy, film, hudba... K nebu sa týčia matriošky, lode, autá, hudobné nástroje, usmiata chobotnica, frajerská korytnačka s potápačskými okuliarmi, obrovská veľryba a ešte väčší Kraken... Nechýbajú zvukové efekty – keď morská obluda zavyla, až mi po chrbte prebehli zimomriavky. Maskotom je vždy John Lemon, Ján Citrón, tu sa plaviaci na lodičke, inde len tak vykúkajúci z kríkov.
Žlto-oranžové sochy udivujú detailným vypracovaním a nádherne kontrastujú s modrou oblohou. Ani po rozobraní nič nevyjde nazmar, väčšina zo 150 ton ovocia sa použije na výrobu marmelády alebo želé.
Popri festivale sa obvykle koná i výstava orchideí a diel miestnych umelcov – keramiky, šperkov, výšiviek, ale najmä všetkého, na čo sa dajú použiť citróny, pomaranče, kumkváty, grapefruity, mandarínky a klementínky. Okrem koláčikov, cukríkov, medu, lízadiel a sirupov je to napríklad mandarínkový aperitív, citrónový ocot i likér a Aiga nafra, čiže Horká pomarančová voda, ktorá sa využíva ako čaj, na pečenie i v parfumérii.
V areáli sa dajú kúpiť aj malé kríčky citrusových stromov. Ba i také podivnosti, ako „citrón – kaviár“, pochádzajúci z Austrálie. Jeho dužina sa skladá z malých guľôčok, ktoré prasknú až v ústach. Môže sa pridať do sladkých i slaných jedál, zelené bobuľky sú obzvlášť efektné na zákuskoch a zmrzline.
Disko na promenáde: Po mentonskej Slnečnej promenáde popri mori každú nedeľu pochoduje farebný sprievod, prehliadku alegorických vozov sprevádzajú hudobníci, umelci a mažoretky z celého sveta. Mestom znie hudba, tanečníci na autách si to užívajú a trsajú do roztrhania tela, bubeníci trieskajú do bubnov ako o život, predavači bublifukov si div pľúca nevypľujú, vypúšťajúc do vzduchu tisícky dúhových bublín a rozkokošené deti sa naháňajú medzi davom a striekajú po sebe i okoloidúcich farebnými sprejmi.
Ja si vždy na záver zájdem do cukrárne rovno oproti vchodu do záhrad Bioves. Najprv poobdivujem kvetinkami a ornamentmi vyšperkované zákusky, no potom vždy neomylne skončím pri tom istom. Pri malých tortičkách s hutným citrónovým alebo pomarančovým krémom, ktorým si po zahryznutí zaručene obabrete bundu... Nevadí!
Pokračovanie nabudúce: Sviatok mimózy
