V našich dejinách sme vlastnou netolerantnosťou, závisťou už dokázali ľudí prinútiť zamyslieť sa nad takouto otázkou. Žiaľ. Prinútili sme ľudí, aby po úvahe prišli ku riešeniu : Nemôžeme splodiť potomka na taký svet, v ktorom mu hrozí, že pre svoj pôvod, národnosť, uvažovanie či presvedčenie bude nenávidený. Nemôžeme dopustiť, aby prežil to, čo ja. Nechcem, aby sa moje maďarské dieťa stretávalo pre svoju národnostnú príslušnosť s prekážkami.
Civilizovaná spoločnosť, ktorá má pamäť a pozná svoju históriu, v čase demokracie a slobody nemôže podporiť v slobodných a demokratických voľbách stranu hlásiacu nenávisť voči ľuďom inej národnosti. Nemôže! No podporila. Žijeme v krajine v ktorej 270 230 ľudí podporilo stranu, ktorej ,,program“ predstavuje jediná myšlienka - nenávisť voči ľuďom - Maďarom. Dvestotisícdvestotridsať voličov - ľudí. Spolupracovať s touto stranou sa rozhodli ďalšie dve strany, ktorých počet predstavuje 202 504 + 671 185 = 873 689 ľudí.
V našej krajine je vysoký predpoklad otvorenej, či úradmi mlčky schvalovanej diskriminácie.
a preto
snívam o krajine:
jej spoločnosť je tak vyspelá, že keď sa človek patriaci do tejto spoločnosti narodí v akejkoľvek rodine a bude sa označovať za kohokoľvek, spoločnosť to bude rešpektovať, nebude ním opovrhovať, urážať ho len pre jeho pôvod, presvedčenie či spôsob uvažovania.
30. aug 2006 o 22:45
Páči sa: 0x
Prečítané: 979x
O potomkovi zmiešaného slovensko-maďarského manželstva.
O nútenom zániku maďarského občianstva, alebo ako sme dali najavo v parlamentných voľbách rodičom, že bude lepšie, ak národnosť ich potomka bude slovenská. Žiaľ, žijeme v krajine, v ktorej pri rozhodovaní sa o udelení národnosti svojmu potomkovi musíme zvažovať, či sa nerozhodneme radšej pre národnosť slovenskú. Asi to tak bude lepšie.
Juraj Baláž
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(26)
