Výstava karikaktúr o holokauste.

Odpusťte mi na úvod moju naivitu. Neverím tomu, že niekto je presvedčený, že holokaust je výmyslom. Neverím v jediný racionálny argument vyvracajúci existenciu holokaustu. Ľudia popierajúci holokaust, roky ľudskej hanby, roky našej ľudskej európskej hanby a slabosti, sú pre mňa len provokatéri.

To, čo sa v dnešných dňoch deje v budove veľvyslanectva Palestíny v Teheráne je nielen avizované ,,preskúmanie hraníc slobody ku ktorej sa hlási západná civilizácia"(Mimochodom nazvať dnešný svet civilizovaným je krok unáhlený. Od civilizovanej spoločnosti máme ďaleko. Civilizovaná spoločnosť, ako jej chápem ja, nerieši problémy, ktoré momentálne riešime.), ale je úderom pod pás nám, európanom. My európania, Slováci, sme systematicky zbavili ľudí majetku, slobody a života, a to ohavným spôsobom. To je fakt.
Dnes čelíme provokácii krajiny vlastniacej jadrové zbrane.
Našou úlohou je brániť dôstojnosť našich ohavne zavraždených obetí. To je to jediné, čo môžeme pre naše obete urobiť. Uznať našu slabosť a prosiť Boha o odpustenie.
Našou úlohou je nebyť lahostajný a mlčky sa neprizerať na výsmech našej tragickej minulosti. Práve naša spolupráca, lahostajnosť a naše mlčanie spôsobilo smrť šiestich miliónov ľudí. No pre mňa holokaust nemal šesť miliónov obetí. Obeťou holokaustu bol tiež každý človek, ktorý s holokaustom nesúhlasil a holokaust prežil. Teda chcem povedať, že prežiť holokaust je asi horšie ako prísť v mašinérii holokaustu o život. Dokonca si myslím, že i dnes sa rodia obete holokaustu.

Rozdiel medzi vinníkmi a obeťami holokaustu je ten, že vinníci konštatujú, že žili.
Obete konštatujú že ,,žili".

Nebudem ničiť najbližšie Iránske veľvyslanectvo. Ani nebudem páliť iránske zástavy.
Len svojim článkom chcem poukázať na našu snahu vyhnúť sa morálnej zodpovednosti za holokaust a vyjadriť nesúhlas so zosmiešňovaním dehumanizovania a vraždenia ľudí.