v týchto dňoch viac ako inokedy žiadame od politikov kultúrnosť, slušnosť, ústretovosť… aby dohliadli na vyšetrenie káuz, ktoré otriasajú Slovenskom. zabúdame však, že chyba systému v ktorom žijeme, je našou každodennou – osobnou chybou. na ulici, v škole… v zamestnaní tolerujeme bossing a mobing svojho šéfa. každý deň tŕpneme, čo mu zas sadne na nos, s akou náladou sa ráno zobudí… pre aký nezmysel si na nás, zamestnancoch zasa vybije zlosť. tolerujeme prevahu silných nad pravom slabých.
tolerujeme homofóbnosť či xénofobnosť kolegov a známych. posudzujeme, ostrakizujeme ženy, homosexuálov, židov, čiernych, žltých… marginálne skupiny a vylúčené komunity. sme nekultúrni, neslušní a neústretoví v dennom kontakte. jedno proklamujeme – iné robíme. My sami – malí ľudia voči sebe.
ako potom môžeme žiadať kultúrnosť, slušnosť, ústretovosť od tých ktorí našim pričinením získajú moc a držia opraty krajiny?! tak priatelia. tí hore sú naším zrkadlom. obrazom vzťahov, aké vedieme tu dolu. jeden k druhému. Ja k Tebe – Ty ku Mne. akí sme závistliví, netolerantní, neznášanliví jeden k druhému. ako si nedokážeme dôverovať ani v základných veciach. ako konformne podľa potreby meníme svoje postoje a hodnoty. ako sa nevieme zastať kolegyne, keď vidíme, že na nej nadriadený pácha očividnú nespravodlivosť – dúfajúc, že sa to zajtra neudeje MNE ! ale priatelia udeje…
dnes na Hlavnej ulici v Prešove som mal nepríjemné de-ja-vu. dav ma vrátil do roku 2015, keď bez stopy za bieleho dňa navždy zmizol jeden z mojich študentov. ivestigatívny redaktor Hospodárskych novín. telo sa nenašlo – skutok sa nestal. dnes ma zamrazilo, keď som z nahrávky mobilného telefónu počul hlas matky Martiny Kušnírovej. nie od zimy. zmocnila sa ma úzkosť a bezmocnosť. tak ako v roku 2015.
v tej chvíli som si to uvedomil. robíme si to sami! sami navzájom.
my dolu nastavujeme podmienky – substrát v ktorom sa tí hore zakorenia. tu dolu musíme začať. začať od seba. nanovo. byť k sebe slušní, ústretoví… k rodine, susedom, kolegom k neznámym ľuďom na ulici, v obchode… a vyžadovať to na každom mieste. netolerovať rasizmus, fašizmus, šovinizmus. vytlačiť zo svojho osobného denného diskurzu prejavy xenofóbie, homofóbie, bossing, mobing, nezáujem jeden o druhého… nastaviť substrát tak, aby v ňom nemohla klíčiť burina a neprerástla kvety. potom bude krajina i my v nej prosperovať. potom nám pôjdu volení zástupcovia príkladom.
potom môžeme očakávať, že sa zlé veci nebudú diať. dovtedy … bude burina bujnieť a rásť z našich neduhov. dovtedy sa bude krajina rozkrádať a nevinní slušní ľudia budú umierať len preto, že dobre odvádzajú svoju prácu.
© ivan baláž kráľ 3/2/2018
