sme svedkami diskusie o ďalšom zvyšovaní platov učiteľov a zdravotníkov. minister školstva dôvodí, že v systéme chýbajú učitelia matematiky, fyziky, informatiky či cudzích jazykov. lekárske a sesterské odbory sa vyhrážajú štrajkom a odchodom zamestnancov. a čo robí neviditeľná ministerka kultúry? to, čo vždy: MLČÍ. pre rezort kultúry nie je schopná udržať ani nutné minimum, tobôž vybojovať zvýšenie platov. ako riešenie pandémie ponúkla kultúrnym inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MKSR zníženie ročných kontraktov o 20% a zníženie počtu úväzkov o 26%. predstavte si to tak, že ministri školstva a zdravotníctva vezmú každej škole a nemocnici 20% finančných zdrojov na pokrytie nákladov a bežných výdavkov a ešte by znížili 26 percentám učiteľov a zdravotníkov platy o 20%. zdá sa vám to šialené? naozaj? tak priatelia, presne toto sa odohralo počas pandémie v kultúrnych inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti MKSR a takýto stav trvá už tretí rok! lepšie obstali len kultúrne inštitúcie, kde sú zriaďovateľmi VÚC či samosprávy.
múzeá, galérie, divadlá… nemajú povinnú návštevnosť zo zákona a nemôžu vziať návštevníkov ako rukojemníkov pri vyjednávaní so štátom, tak ako to robí školstvo so žiakmi, alebo zdravotníctvo s pacientmi. kultúra je tzv. mäkký rezort a na jej jednotlivé časti dopadla pandémia existenčne najviac. vo vyspelej spoločnosti (kam ani náhodou nepatríme) banky, mobilní operátori a úspešné IT spoločnosti pokladajú za česť a ukážku svojho statusu v spoločnosti, ak sú spájané so zbierkotvornými kultúrnymi inštitúciami v krajinách kde pôsobia. vnímajú preplatenie celoročného príjmu zo vstupného v kultúrnej inštitúcii nielen ako súčasť spoločenskej zodpovednosti, ale ako prestíž a mimoriadne dôležitú prezentáciu firemnej kultúry. a nie, nechcú za to ani logo na budove, ani palcové titulky v tlači. stačí, že sa o tom vie a toto povedomie sa šíri v kultúrnom prostredí ako evanjelium. …pardon nechal som sa uniesť. TAM, ako som písal, NIE SME a dlho nebudeme.
do múzeí nechodia žiaci povinne ako do škôl, ani ako pacienti z nutnosti ochorenia do nemocníc. kultúrne inštitúcie sú živými organizmami, kde sa hodnotovo ukotvení ľudia navzájom stretávajú, aby si vymieňali poznatky, prezentovali zbierkové predmety, vytvárali i načerpali kultúrne zážitky. tie prenášali do každodennosti, a tým skvalitňovali vzťahy vo svojom kultúrnom okruhu. nevyrábajú jednorazové produkty, ktorými zaplavia trh, ale vytvárajú a uchovávajú hodnoty, ktoré pretrvajú veky. inšpirujú súčasníkov i budúce generácie. aj keď sa v dnešnej dobe vytvára veľký tlak určiť merateľné ukazovatele v kultúrnych inštitúciách (stratégia 2030), či nové kvalitatívne štandardy v zbierkových inštitúciách… kultúru z jej prirodzenosti nie je možné zaradiť do excelovských tabuliek a ekonomických premenných. v kultúre tak ako v prírode platí, že ak niečo obmedzíte (ohraničíte, uzavriete do škatuliek…), odsúdite to na zánik. vieme čo sme urobili s prírodou, nedovoľme aby sme rovnako kolonizovali (rozumej štandardizovali) i kultúru, lebo dôsledky budú zničujúce ako globálne otepľovanie.
najmä naši zástupcovia v parlamente by si mali uvedomiť, v ktorom rezorte skutočne potrebujeme významne podporiť prácu odborníkov. ktorý rezort je celé desaťročia finančne a personálne poddimenzovaný, kde máme najviac vzdelaných profesionálov a odborníkov, no pre ktorý zároveň nie sme schopní z finančných dôvodov získať novú generáciu. kultúra už 30 rokov čaká na zákon o sponzorstve, ktorý by umožňoval subjektom i jednotlivcom znížiť si základ dane o sumu poskytnutú kultúrnej inštitúcii alebo jednotlivcovi – profesionálovi v kultúre. nezriadená kultúra a jednotlivci čakajú desaťročia na právnu formu c.o./o.c . kultúrna inštitúcia alebo– profesionál v kultúre by prostredníctvom nej dokázal čerpať zdroje z FPU, ďalších schém MKSR a zároveň byť oprávneným prijímateľom sponzorského i verejných finančných zdrojov, bez nutnosti viesť zložitú ekonomickú agendu do výšky 25. 000€ ročne. profesionál v kultúre (o.c.) či kultúrna organizácia (c.o.) by zo získaných zdrojov odviedol štátu 5% a odvody. V takom prípade by sa kultúra a profesionáli v kultúre stali ešte silnejším akcelerátorom ekonomiky, najmä turizmu, lebo návštevníci neprídu na Slovensko kvôli hotelom, službám a jedlu (HORECA), kde nechávajú najviac zdrojov, ale kvôli kultúrnemu priemyslu a jeho ponuke, z ktorej tradične najviac profitujú ubytovacie kapacity, stravovacie zariadenia a služby, no nie kultúrny priemysel, ktorý je dôvodom návštevy turistov v regióne. ak teda tieto subjekty platia štátu dane a žijú z ponuky kultúrnych inštitúcií, je logické žiadať, aby časť týchto finančných zdrojov vrátil štát systémovo vo forme o.c./c.o. kultúrnym inštitúciám a profesionálom v kultúre. lebo kultúra tvorí chrbticu spoločnosti i v našej zapadnutej krajinke.
iste si všetci naprieč rezortmi zaslúžime lepšiu odmenu. no keďže som prešiel viacerými – viem svoje. v kultúrnych inštitúciách pracujú vysoko vzdelaní špecialisti a profesionáli za plat pre ktorý by lekár nevstal z postele, za plat pre ktorý by žiaden učiteľ nesadol za katedru. profesionáli v kultúre sú často vzdelanejší než väčšina učiteľov vrátane tých na našich vidieckych univerzitách. profesionáli v kultúre vnímajú svoju prácu napriek zlým podmienkam ako POSLANIE, určite viac ako lekári, či sestry… ktorí pri prvej príležitosti utečú za platom do Rakúska, alebo na súkromnú kliniku a nariekajú na vynútené a zle zaplatené nadčasy. s nadčasmi sa bežne stretávajú aj profesionáli v kultúre s vedomím, že im ich nikto nepreplatí. pre profesionálov v kultúre je život službou hodnotám, aj keď na hodnotu našej práce pre spoločnosť nik nepomyslí.
i.b. kráľ, máj 2022
