na čo sme zabudli?! niektorí z vás si spomenú na horor „A Nightmare on Elm Street“. to, čo sa protagonistom sníva, deje sa i v realite. kategorickým imperatívom je nezaspať. no my sme zaspali a reinterpretujúc hymnu novembra ´89 od Iva Hoffmana: zobudili sme sa do zlého sna.
na čo sme už zabudli? ako dieťa som počúval príbehy o prastarom otcovi. dedičný richtár a starosta požíval ohromnú autoritu. ľudia si ho vážili a starí i mladí si prichádzali vypočuť jeho radu na spoločenské, právne i obchodné záležitosti. ako iudex communis mal rozhodovaciu právomoc v drobných susedských sporoch. sporné strany preferovali jeho výnos, pred výnosom súdu.
ako radca biskupa bol pri vážnych rozhodnutiach, no vždy si zachoval nadhľad a zmysel pre spravodlivosť. majetok neukladal do bánk, nehromadil pre môjho starého otca. vedel že majetok nevlastníme, že sme len jeho dočasnými správcami. svoje deti vychovával prísne a viedol ich k striedmosti a skromnosti. v rešpekte k lepším a v úcte ku všetkým ostatným. výnosy z rodového majetku i všetko úsilie užíval pre obecné blaho, pri budovaní prvej „masarykovskej“ republiky. možno práve preto požíval úctu i dôveru ľudí. pisár pod jeho podpis nezabudol dopísať: „svetská a cirkevná autorita“.
na čo sme to zabudli?! na slušnosť? úctu k ľuďom, k sebe?! na praobyčajný rešpekt k všeobecným normám a zákonom? na čo sme zabudli v záplave sebaľúbosti a prázdneho konzumu?! áno človek neslúži zákonu, ale zákon človeku. no niektorí z našich sudcov a prokurátorov, akoby sa ocitli nad zákonom. akoby nepochopili to, čo vedeli generácie pred nami: „zachovaj zákon (poriadok) a poriadok (zákon) zachová teba.“ staré rímske príslovie, ktoré pozná každý právnik… a predsa sa v rade privilegovaných sudcov a prokurátorov nájdu i takí, ktorí zabudli, že majú ísť príkladom. že ich privilegované postavenie ich zaväzuje konať vždy ako primus inter pares!
na čo sme zabudli? azda sme ich finančne nedocenili ako učiteľov či pracovníkov kultúry? alebo sme im neposkytli nadštandardnú ochranu a výnimočný spoločenský status? nie. nie my sme nezabudli. to oni zabudli, že všetko čo požívajú, majú vďaka nám. zabudli, že sú elitou a začali sa správať ako spodina.
bolo by slušné, aby sami odišli. bolo by očakávané, že sa budú hanbiť. že ich zaprú deti, zavrhnú príbuzní a priatelia. že ich majetok prepadne štátu. bolo by chcené, že sa ocitnú na periférií záujmu. a bolo by žiadúce, že ich rozhodnutia podrobí súdna rada auditu.
a predovšetkým očakávame od zástupcov zákonodarnej a výkonnej moci, že príde otvorená personálna očista v radoch sudcov i prokurátorov. že posilnia postavenie orgánov justičnej autoregulácie a rád. že nastavia nové pravidlá práce súdov a prokuratúr, že sa sprísni výber sudcov a prokurátorov, aby sme týmto bahnom nemuseli prechádzať pravidelne.
je mi ľudsky zle pri pomyslení v čom to žijeme. obracia sa mi žalúdok pri počúvaní nahrávok a čítaní správ. dlho som sám seba nútil, aby som napísal tento blog. je to nechutný blog, asi môj najhorší. denne sa dozvedáme… na čo sme my dôverčiví hlupáci zabudli.
kvôli vyššie nemenovaným ľutujem, že nežijeme o pár storočí skôr. v monarchii by sa ich mŕtvoly už hompáľali v povetrí. krkavce by štvrtili mršiny a roznášali po krajine. ich majetok by prepadol korune a z ich deti by boli vyvrheli, a nie majitelia korupciou získaných kont a lukratívnych nehnuteľností.
nuž … pre spravodlivosť si bude treba ísť k voľbám, lebo je čosi hnilé v tejto „demokratickej“ krajinke. akoby sa upchala kanalizácia a každý deň z nej vyviera viac a viac splaškov. takúto krajinu môj prastarý otec určite nebudoval. to nie je tá jeho „masarykovská“ republika.
s nechuťou… X / 2019 I.B. Kráľ
