žijeme v krajine, kde kľúčmi k úspechu vo výberovom konaní sú stranícka príslušnosť, rodinkárstvo a známosti. kde pracovný úspech je priamoúmerný schopnosti držať hubu, byť bez názoru, a trčať zo správneho zadku. pre úspech v podnikaní platí to isté, plus vedieť koho korumpovať a komu vyplácať provízie. už nám nezáleží na hodnotách, záleží len na mediálnom obraze. nezáleží čo máme v hlavách, ale koľko držíme vo vrecku na úplatok. výškou mzdy nemeriame prínos človeka pre spoločnosť. peniazmi sú odmeňovaní tí, čo kradnú v súlade zo zákonom. nie prínos človeka ale cena jeho auta hovorí o spoločenskom postavení. ide nám len o to uľaviť si od DPH kde sa dá. získať neoprávnenú výhodu. hodnotnú vec za minimum jej ceny. ale nakoniec aj tak zaplatíme. napokon… každá jazda končí na pitevnom stole a aj najdrahšie ferari v kovošrote.
prežívame v štáte, kde premiér získava politické body strašením verejnosti emigrantmi, aby nemusel riešiť skutočné problémy ľudí. stačí ak nám zapchá oči vlakmi zdarma pre tých, čo ich nepotrebujú a naškrabe na štandardný vianočný príspevok pre dôchodcov. tragicky vyznieva samozvaný líder opozície. ktorý sa ponúka dominantnej strane ako submisívna prostitútka. vzápätí vetovanými vyjadreniami potvrdzuje, že je politické dieťa. nezrelý byť lídrom. a že nie je ani jednooký medzi slepými. živoríme v republike, kde strany zabudli na ľudí. chcú len byť pri moci a to s kýmkoľvek.
hlivieme v domovine kde nikomu nezáleží na zdraví, lebo si nevážime prácu zdravotných sestier. kde sa minister zdravotníctva nehanbí priamo klamať do kamier, že sestry sú zastrašované vlastnými odbormi. naopak riaditelia nemocníc tlačia na primárov oddelení, aby nútili sestry stiahnuť výpovede. bezcharakterne zvolajú sestry počas PN na „životne dôležitú poradu“ a v tom istom čase objednajú kontrolu v sociálnej poisťovni. s úsmevom prijímajú nové sestry bez potrebnej praxe na miesta špecializovaných sestier vo výpovedi. takto si minister zdravotníctva váži prácu dlhoročných zdravotných sestier. premiér strčil hlavu do piesku a hraje o čas. a ešte bonbónik. keď štrajkovali lekári sestry ich plne podporovali. dnes keď štrajkujú sestry, sa lekári a primári na oddeleniach tvária, že sú z inej brandže.
uvedomujeme si ako nám „financovanie na žiaka“ deformuje školský systém a vyrába adeptov pre úrady práce. žiadnemu z množstva striedajúcich sa ministrov však zmena nestála za stratu stoličky. nezáleží nám na budúcnosti detí, lebo inak by bol plat učiteľa na úrovni platu sudcu. zaplaťme učiteľov a polovicu súdov môžeme zrušiť. aj tak tam spravodlivosť nemá miesta. a rozhodovať podľa zákona dokáže jednoduchý software, ktorý poľahky napíšu študenti FEI-ky STU. na to naozaj nepotrebujeme skorumpované, lenivé a preplatené súdnictvo. poriadne zaplaťme učiteľov a zabezpečme ženám miesto hanebného materského príspevku priemernú mzdu. potom nebudeme potrebovať ďalších 2500 policajtov v uliciach. dobre vychovaní ľudia predsa nepáchajú trestnú činnosť. nebudeme potrebovať milióny na preventívne programy a miliardy na väzenstvo a odsúdených. nebudeme mať súdy a prokuratúry zahltené podaniami.
nie gayovia a lesby ale sám štát rozvracia rodiny, keď posiela matky za opatrovateľky do Rakúska a otcov na stavby na západ. dosahujeme ekonomický rast na úkor nízkych platov a tomuto božstvu obetujeme už druhú generáciu občanov. plahočíme sa v republike, kde väčšina pracuje za minimálnu mzdu. kde si potreby neuspokojujeme prirodzene sami zo slušnej mzdy, ale sme odkázaní na premiérové sociálne balíčky ako v krajine tretieho sveta. kde máme okresy s dvadsať a viac percentnou nezamestnanosťou. realita je však horšia. to len absolventi slabých univerzít emigrovali za prácou do zahraničia. kde sú nútení s drahým vysokoškolským diplomom umývať riad a vykonávať pomocné práce. nechceme migrantov. ale väčšia polovica našich spolužiakov a priateľov, sú ekonomickí migranti v krajinách na západ od našich hraníc. niektorí si zarobili. vrátili sa. postavili domy, kúpili byty. no mnohí z nich si po dvoch – troch rokoch uvedomili situáciu a odišli naspäť. vrátiť sa na Slovensko už neplánujú. nové domy a byty predali či prenajali, alebo aby boli udržiavané obývajú ich rodičia.
tí čo majú pomáhať najchudobnejším – naše cirkvi si osvojili totalitné eštebácke myslenie. ako voči vlastným kňazom vo vnútri, tak i navonok voči bežným veriacim. po kauzách Bezák, Zasepa či Srholec, stratili právo hovoriť o morálke, mravoch či viere. biskupi stratili v kauzách svoje tváre a o správnu cestu sa ani len nepokúšajú. sústreďujú sa na paktovanie so štátnou mocou a zneužívajú svoje postavenie v osobný prospech a obohacovanie sa. jeden Ľach jar nespraví. a nemýľte sa priatelia. v pápežom vyhlásenom „milosrdnom roku“ vám žiadna banka hypotéku neodpustí. ako to bolo zvykom v židovskej tradícií. napokon to bravúrne vyjadrila redaktorka RTVS v závere publicistickej relácie „občan za dverami“ Gabriela Pirošková priamo na kameru: „ … mimochodom tu sa už dávno nedá žiť … . “ … a priatelia… má pravdu.
© i.b. kráľ, január 2016
