Chcela by som byť na samote v lese aj v meste na party, utiecť na samý kraj sveta a pritom byť v centre diania. Chcela by som neriešiť a užívať si a konzumovať a pritom duchovne rásť až nad Himaláje. Chcela by som pliesť náramky, tancovať, veľa hrať na klavíri, chodiť na capoeiru, do prírody, do múzeí, na výstavy, veľmi veľa cestovať. Zároveň by som však najradšej nerobila nič aby som mala vždy dosť voľného času pre tých, ktorých mam najradšej. Aby sme spolu kedykoľvek mohli len tak pozerať do neba alebo postávať na daždi. Aby som tu pre nich mohla byt vždy, keby náhodou...
Chcela by som byt rozumná, vzdelaná, rozhľadená žena a malé strapaté veselé dievčatko. Spontánna, hravá, s nebom v myšlienkach. Tiež zodpovedná, mať predstavy, plány, priamočiaro ísť za tým čo chcem. A popri tom chcem všetko ostatné. Neplánovane, vo chvíli, kedy ma to napadne.
Chcem sa zmeniť a navždy ostať rovnaká, po kúskoch a celá ako som. Zmeniť účes, farbu vlasov, iskru v oku, zuby i úsmev. Myšlienky. Mám sa rada a som super aj presne tu a teraz. Viem kým chcem byt a viem sa ním stať. Viem, že sa takou akou chcem byť raz stanem. Ale prečo takou ešte nie som, pokiaľ viem, čo chcem? Mám na to energie za štyroch, ale zároveň strach sa opustiť.
Chcem vedieť, že sa nebojím. Nie hovoriť si to, nie rozumieť, že sa nemám čoho báť, že nemám čo stratiť. Chcem žiť každý deň s úsmevom, s čistým štítom, chcem napredovať, učiť sa, skúšať, spoznávať, objavovať, tešiť sa, žiť. Lenže to sa všetko stane až zajtra. Dnes chcem byt presne tu a taká a takto a nech to tak navždy ostane. Dnes je ale vždy len dnes.
Chcem...
Chcem?
