Písmo:
A-
|
A+
Päť ruží k Tvojim nohám kladiem,
pritom pokropím ich slzou,
na oblohe slnko sa nemá kam skryť,
slepí slepými sú dňom i nocou.
Päť ruží v kytičke som Ti priniesla,
letmo zviazané stuhou z nádeje,
na jazyku mi visí krásna báseň,
keď pohladíš perami ich lupene.
Päť ruží v sklenenej váze stojí,
v tichu, vo vražednej opojnosti,
nemá tvár hľadí v slnko jasné,
už odbíja šesť, sme zasa v minulosti.
Šesť ruží kladieš na môj hrob,
ľutuješ a bez viny si vinný,
slnko už dávno zapadlo do noci,
a Ty uvidíš sad plný mokrej hliny.
(Z tajného šuflíka)
