Každý deň kráčam po tom istom chodníku, prechádzam tie isté cesty, stúpam po tom istom kopci a čakám na tú istú električku.
Okolo mňa sa mihá svet.
Ľudia sú šedí, len akési zahmlené tiene vzdialených životov. Možno sa zmenil plagát nad dvermi, obchodík na rohu už je týždeň prázdny.
O minútu sa to niekam stratí. Stále hľadám.
Niečo, čo tu ostane navždy a stane sa mnou. Inšpirácia, ktorá nikdy nezahynie.
Kráčam po tom istom kopci, vidím povedomú tvár.
Zhovárame sa.
Niekto klope na dvere.
V tme sa zaiskrí, z cigarety stúpa dym, v diaľke húka sanitka, všetci už aj tak spia.
Počúvam toho človeka, stojí predo mnou, nestráca sa, je tam.
Neviem, odkiaľ prišiel a prečo, ale je tam, aby zmenil moje vedomie.
Je tu, lebo má dôvod, lebo to nie je strata času.
(Rozhovory s dušou)
