Poznali sa už od detstva, vyrastali spolu, stali saz nich najlepší priatelia, hovorili si všetko, prežívali vzájomné šťastiei utrpenie. Plakali nad prvými láskami, tešili sa zo svojich úspechov. Ažv prvom ročníku na vysokej škole si uvedomili, že to po čom obaja tak netrpezlivopátrajú, majú priamo pod nosom. Našli jeden druhého. Zistili, že rokypriateľstva ich zblížili, že rozumejú jeden druhému, poznajú svoje potrebya túžby. Začali spolu bývať a na dovolenku sa vybrali osláviť svojúspešný 8- ročný vzťah.
No, Paľovi totovšetko nestačí. Niečo mu chýba a čím je starší, tým viac. Stále rozmýšľanad tým, čo to je. Prešlo niekoľko mesiacov a jeho vnútorný nepokoj sa lenzväčšuje. Až na dovolenke to pochopil, všetko mu došlo. Ale ako to povedaťKatke? Tá z toho nebude nadšená. Povedať jej to hneď a pokaziťdovolenku? Alebo počkať a vyjsť s pravdou na povrch až doma? Rozhodolsa ešte pár dni mlčať. Tak veľmi sa sem tešila, nemôže jej predsa pokaziťradosť.
„Čože??? Ako totomyslíš??? Veď predsa môžem ísť s tebou..“
„Nemôžeš. Ty tomucelému asi nerozumieš. Ja musím ísť sám, splniť si svoje poslanie a okremtoho pre ženu je to príliš nebezpečné, nemôžem ťa tomu celému vystaviť.“
Chce odísť nalekársku misiu do Afriky. Jej mozog to celé akosi odmieta spracovať. Nechcepochopiť. Ako jej toto môže urobiť? Rozmýšľa, kde sa stala chyba, kde schybila,čo urobila zle, že ju chce opustiť? Nevie. Všetko vyzeralo perfektne, ideálne.
Odišiel. Nechalju s jej pocitmi a utrpením samú. Prvýkrát v živote sa nemáo koho oprieť, nemá sa komu vyžalovať, trpí a nikto na svete ju neviepochopiť.
Prešli tri dlhéroky a ona sediac jedného dňa na parapetnej doske a hľadiac nadažďové kvapky stekajúce dolu okenným sklom ho uvidela.
Stál pod jejdomom nesmelý a s kyticou jej obľúbených kvetov. Nevedel, či má právoju navštíviť, neozval sa jej tri roky, nechal ju samú, zranil ju. Bál sa,nevedel, či už niekoho nemá, ale chcel ju. Už bez nej nevládal žiť. Pochopil,že ona je TÁ žena, tá, po ktorej ho duša smädí. Pred rokmi urobil chybu, vedel,že si zaslúži trest, vedel, že ona ma plné právo ho odmietnuť, vedel.... Aledúfal, že ona ho tiež tak ľúbi ako on ľúbi ju a že budú svoji až do smrti.
Zaklopal, onavedela, že je to on, vedela, prečo prišiel a .... prijala ho, jej srdcenezatrpklo a otvorilo sa znova.
Znova bolišťastní a on ju požiadal o ruku. ÁNO. Keď si to povedali ajv kostole, všetci sa usmiali a dúfali, že všetko dobre dopadne.
„Prečo????? Prečosa toto muselo stať práve jej????“
Hm...ťažkéotázky. Obávam sa, že Paľo si tieto otázky bude klásť do konca svojho života.Katarína sa už trápiť nebude, má svoj pokoj. Pokoj, ktorý však ešte nebolurčený jej mladému telu, ale TÍ hore si ju povolali a ona sa nemohlabrániť....
A Paľoviostali už len pekné spomienky....
Je to hra osudu?Malo sa to stať? Bol to trest? Alebo to bola len obyčajná náhoda?
