V tejto dobe sa o nej hovorí hádam najviac. Bol Valentín, všade samé srdiečka a tak človek už automaticky chce byť "zaláskovaný". No ľahko sa hovorí, ťažšie sa koná. Poznám veľa partnerov, ktorí sa rozišli kvôli tomu, že sa nevedeli porozprávať, nevedeli, alebo nechceli vedieť čítať medzi riadkami, alebo partnerstvá zo zvyku aj dôverne. Ľudia sa obchádzajú a už dávno zabudli na to, prečo vlastne chceli byť spolu. Prečo vlastne pristúpili k tomu, že budú spolu chodiť, ba ešte horšie, že spolu budú žiť a vezmú sa. Jeden taký poznám na vlastnej koži. Do styku s ním prichádzam dennodenne a už veľmi dlho sa snažím pochopiť, prečo sú títo dvaja ľudia spolu.
Hmmm...deti? Tie už dávno vyrástli. Možno je to práve kvôli tomu zvyku. Ona ráno vstane, on sa s ňou začne hádať. Z mojej strany mnohokrát padli otázky, prečo sú stále spolu, ale odpoveď bola stále rovnaká: "A čo by som bez neho robila?" Neuvedomujú si utrpenie detí pri každej jednej hádke. Či už by malo 8, alebo 18, vplýva to na neho stále rovnako, maximálne v tých 18tich to inak vníma. Vytvorí si vzťah, s ktorým je spokojný a začnú otázky: "Budeme aj my raz takí, ako sú oni? Nemali by sme to radšej ukončiť už teraz? Bojím sa, že to bude rovnaké, ak nie aj horšie!" Na tieto otázky nám nikto nedá odpoveď, len my sami. Odpovieme si na ne časom, reakciami partnera v jednotlivých situáciách, alebo hádam len časom. Samozrejme, z každého vzťahu časom vyprchá láska a vášeň. Nemôžeme si klamať, je to pravda. Na niekoho to príde skôr, iného to postihne neskôr. No vždy v tom vzťahu musí byť jedna vec a tou je porozumenie. Ak si nebudeme rozumieť v prvom rade ako kamaráti, len ťažko spolu vydržíme 10, 20, možno aj 50 rokov.
Ja vzťah, ktorý si cením nadovšetko mám. Môj partner sa snaží pochopiť ma v každej situácii. Snaží sa mi pomôcť, poradiť mi, podržať ma v najhorších situáciách, keď som už na dne a rozosmiať ma vo chvíľach keď mám pocit, že je už všetko stratené. Dokonca keď si zo mňa niekto vystrelí, ja sa neurazím, ale on je vtedy naštvaný na celý svet. Je to moja prvá naozajstná veľká láska a posledné, čo by som chcela je prísť oňho. Vždy som po niekom takom túžila, no ani vo sne by som si nemyslela, že ho stretnem práve keď to vôbec nebudem čakať. Samozrejme, niekedy mi lezie na nervy a bola by som najradšej, keby bol len ticho a počúval ma, ale milujem ho takého, aký je. S tým, čo má aj čo nemá. A hádky? V našom vzťahu nemajú miesto. Teraz si iste hovoríte, že sme spolu asi prvé dva týždne, alebo že jeden z nás neukázal pravú tvár, no nie je to tak. Sme spolu viac ako 16 mesiacov a za ten čas jeden druhého spoznáme naozaj aj so zaviazanými očami. Viem, ako bude reagovať, ako mu mám niektoré veci povedať, aby ich nevzal tak zle. Môj život bez neho by asi nemal zmysel.
A na koniec vám poviem len jediné. Nebojte sa rozvodu. Možno si myslíte, že kvoli deťom by ste nemali, no verte mi, častokrát je lepšie žiť v rozbitom manželstve, kde si každý z partnerov nájde niekoho iného ako počúvať hádky, ktoré sú na dennom poriadku. Psychika každého dieťaťa je veľmi krehká a nikto nevie, či sa to neprenesie aj do jeho dospelosti. Ony sú predsa naša pýcha a nie hanba. Kto potom bude riadiť tento svet v budúcnosti?
