Aj keď sa mi to zdá až príliš neuveriteľné, je to tak. 2 roky je príliš krátky čas na to, aby som sa rozhodla, kam všade si dám prihlášku na vysokú školu, aj keď nejaké školy už vyhliadnuté mám, ale môj strašidelný strach z toho, že sa nedostanem ani na jednu z nich ma neprechádza. A zároveň je to aj dostatočne dlho na to, aby som sa na ne to začala psychicky pripravovať. Veď len teraz som prišla na strednú, prečo by som z nej mala hneď aj odchádzať?
Keď nám však profesorka pred dvoma dňami čítala externý test zo slovenčiny, povedala som si: "Ja by som to aj zvládla!" Ale keď deň na to za mnou prišli baby s tým, že externá časť angličtiny bola taká ťažká, že aj profesorka si nad ňou povzdychla, nebolo mi všetko jedno. A ešte pri prístupe našej angličtinárky...Fakt som zvedavá na to, ako to dopadne.
Vďaka Bohu, 2 roky je dostatočne dlhý čas na to, aby som si pri najhoršom zohnala doučovanie z niektorého z predmetov a aby to dopadlo čo najlepšie. Chcem ísť predsa na žurnalistiku a tam neberú kade-koho... ;)
