No tak tomu sa vraví dať do hry celú dušu. Slovan to zase raz dokázal a zvrátiť vývoj celej série
Po štyroch zápasoch bol stav série 3:1 pre Duklu. Niekto by si možno povedal, že je to nemožné, to sa im nepodarí, ale hokejisti Slovana Bratislava na čele s Robom Domem si myslela opak. Hneď prvý "matchball" nedokázala Dukla premeniť a tak bolo zrazu 3:2. A sen bol čím ďalej, tým bližšie.
Po tomto zápase mali oba tímy menšiu pauzu, zatiaľ síce hrala Skalica proti Košiciam tiež v plnom nasadení, no Slovan nezaháľal a pripravil sa. Na tlak, ktorý bude Trenčín vyvíjať a aj na to, že šťastena pri nich nemusí stáť. No oni ju oklamali a tak Dukla nevyužila ani 2. matchball. Tento fakt som zistila spôsobom, že skalní pod mojím oknom skandovali: "Belasí góóóóóóóóóĺ, belasí góóóóóól, belasí gól, gó, gól, gól, góóóóóóóól! Takže som sa tešila spolu s nimi! A bolo 3:3 na zápasy.
Ale dnešný zápas bol...hmmm...na toto aj básnik hľadá ťažko slová. Vezmem si na pomoc jednu "zľudovelú" pesničku ešte viac "zľudovelej" skupiny Elán: "Povedal by len: Len kamarát ti prihrávku vráti". A tak ju vrátil aj Marekovi Uramovi jeho spoluhráč a iste teda aj kamarát Rišo Kapuš a tým veľkou mierou prispel k víťazstvu našich drahých Belasých.
Zázraky sa dejú a o jeden sa postarali sami Bratislavčania a tým mám na mysli aj tých, ktorí prišli čo i len povzbudzovať, alebo cez obrazovky tlačili puk do bránky (toť ja). Ďakujeme chlapci!!
P.S. Nie som Slovanistka, to sú iní ľudia. K skalným chodievam len na návštevu do D2! ;)
