Keď sa hovorí o Rusku, väčšina Slovákov si predstaví Moskvu, maximálne Petrohrad. Pojmy „Moskva“ a „Kremeľ“ sa v žurnalistike často využívajú v metonymickom význame, kedy časť zastupuje celok: napr. "Moskva ohlásila zvyšovanie ceny plynu" alebo „Kremeľ sa vyjadril k vražde Borisa Nemcova“. Aj na ruskej teórii literatúry nám diktovali tieto príklady, zaiste aby si náš mozog túto synapsiu poriadne zafixoval. Aj štúdium jazyka je predsa nástrojom kolonializmu.
Aj pre mňa bola dlhú dobu Rusko Moskva: Dostojevský a Čajkovský. Keď som prvý krát prišla do Moskvy, nedalo sa však nevšimnúť si zhluky oranžových mužíčkov. Keď sa človek pozrel z mostu na park, naozaj vyzerali ako kvety v tráve. Boli v metre, na uliciach, na stavbách. Tichí, so sklonenou hlavou. Ak by nemali oranžové vesty, boli by neviditeľní. Učiteľky nám vysvetlili, že sú to “gastarbajteri“, robotníci z oddialených republík, ktorí si takto zarábajú upratovaním ulíc. Väčšinou načierno. Žijú v hrozných podmienkach v pivniciach domov, niekedy dvadsiati v jednej miestnosti, nepijú, nefajčia, všetko, čo zarobia posielajú domov rodinám. Všetci prichádzajú do zasľúbenej, ospevovanej Moskvy, tam kde sa napriek autonómii skutočne rozdeľuje rozpočet pre ich rodné regióny.
Ruská federácia sa skladá z 85 subjektov, hovorí sa tam 35 oficiálnymi a 100 regionálnymi jazykmi, niektoré sa už nachádzajú pod záštitou UNESCO, lebo vďaka efektívnej rusifikácii vymierajú. Etnicky sa tieto národy rozdeľujú na „ruské“ a „neruské“ . Neruské znamená „neslovanské“. Už len slovo „neruský“ nesie odtienok nedostatku. Je to akoby sme povedali rusínovi že je neslovenský. Afroameričanovi, že je nebeloch. Je to slovo, ktoré vylučuje, hovorí „nie si ako my“. Najväčším neslovanským a nekresťanským národom Tatári, je ich 5,3 milióna čiže približne toľko ako Slovákov a paradoxne sú jednou z najrozvinutejších republík v Rusku.
Od začiatku vojny na Ukrajine vieme, že najviac mŕtvych vojakov na ruskej strane nie je z radu Slovanov, ale Dagestancov a Burjatov. 21 ročný Vadim Šišimarin, odsúdený Ukrajinským súdom pochádza z Irkutskej oblasti je tiež zo Sibíri. Burjatsko je federálnou republikou pri Bajkalskom jazere, 9000 km od Ukrajiny, pri hraniciach s Mongolskom. Burjatov je okolo 500tisíc a tradične boli mierumilovnými budhistami žijúcimi v spojení s prírodou (samozrejme ešte pred Sovietskym zväzom). Burjat boli medzi prvými vojakmi, ktorých poslali na Krym už v roku 2014. Ukrajinci ich už dobre poznajú, nosia príliš veľké uniformy a ukradnú, čo sa dá: práčku, kanvicu, sušič na vlasy. V svedectvách Ukrajinci hovoria, že im ich je ľúto, vedia, že na nich nestrieľajú zo zloby, ale z biedy. Veď priemerný plat v Burjatsku je okolo 300 eur, čo tam nestačí ani na prežívanie. Okrem armády si Burjat vie zarobiť jedine v Južnej Kórei, ktorá ale bola kvôli pandémii pre migrantov uzavretá. Burjatsko pritom nie je chudobné, ťažia sa tam obrovské masy zlata, uránu, uhlia a antracitu. Nehovoriac o turistickom a kultúrnom potenciáli. Všetko bohatstvo ale už tradične končí v Moskve.
Podľa oficiálnych čísel je mŕtvych vo vojne iba 10 Burjatov, podľa neoficiálnych vyše 120. Pre ruskú vládu je veľmi výhodné posielať do vojny ľudí z „glubinky“, z hlbokého vnútra Ruska, ich smrť je oveľa ľahšie skryť, hlavne v malých dedinách, tam, kde je jediným vyžitím verejného života verejná televízia. Ak sa kamarát z vojny nevracia, miestni predstavitelia nemajú veľa práce, len zmažú alebo zablokujú účet „vkontakte“ a rodine pošlú strohý odkaz, že zaplatia za pohreb. „Neruským“ Burjatom ani nenapadne spochybňovať slovanskú autoritu vo veľkej Moskve. Pre istotu, aby predsa len miestni nemali čas premýšľať nad tým, čo sa naozaj stalo ich deťom, miestni predstavitelia organizujú koncerty a predstavenia na podporu špeciálnej operácie „Z“, ktoré sú pre Burjatov z malých dedín veľkými udalosťami. Konečne sa cítia v impériu dôležití.
Kvôli vojne na Ukrajine však mnoho „neruských“ intelektuálov imigrovalo. Ak žije Burjat v Litve a povie o sebe, že je „neruský“, Litovčan mu neporozumie. Nemusí, priam nemôže sa už viac definovať cez negáciu. Keďže sa potrebuje redefinovať, podvedome sa začína proces samourčenia. Prvou z oficiálnych iniciatív je „Burjaty protiv vojny“ organizácie „Slobodné Burjatsko“, ktorá sa prostredníctvom videí na sociálnych sieťach snaží búrať klišé o zdivočených Burjatských vojakoch. Ozýva sa opäť aj hnutie „Slobodný Idel Ural“ (združenie republík Mordva, Čuvašsko, Mari El, Tatarstan, Udmurtsko, a Baškorstan, ktoré žiadajú nezávislosť). Aj títo 8. mája vystupovali na „Fóre slobodných národov Ruska“ vo Varšave. Ukrajincov berú ako inšpiráciu, vojnu vidia ako okno príležitostí, ktorým sa ich nedostáva, lebo Rusko je podľa nich federáciou iba na papieri. Aj to ktovie dokedy.
Moja školská o neslovanských národoch dispo tu:
https://drive.google.com/file/d/1QqwptUFNf4zinRP-1kNFJinRs4SSKCFJ/view?usp=sharing
Dokument o gastarbajteroch tu (rusky): https://www.youtube.com/watch?v=r7cPV299taI
