A ešte jeden telefonický rozhovor:
„Zlatko, mám taký problém. Niečo mi tu na obrazovke vyskočilo, tak som to odklikla a zrazu mi obrazovka stmavla, čo to môže byť?"
„Neviem, mami, čo bolo napísané v tom okne, ktoré sa ti ukázalo?"
„A čo ja viem, veď vieš, že ja tie veci nečítam, len som klikla na OK, aby mi to zmizlo. Ale nevieš, prečo sa mi vypol počítač?"
„A vypol sa ti počítač, alebo iba monitor?"
„A čo ja viem? Je v tom rozdiel?"
A teraz link - ide o test, aký ste e-rodič - teda či máte prehľad, čo robia vaše deti na internete. Dávam do pozornosti otázku číslo 10 a k nej druhú možnosť - ak niečo neviem, deti mi poradia. Áno, fenomén dnes pomerne častý. Nie je tajomstvom, že deti trávia za počítačom omnoho viac času, než na vzduchu a že s ním pracujú lepšie, než ich rodičia. A keď sa vám tú vašu ratolesť podarí vyhnať konečne na vzduch - čo bude robiť? Veď jeho ostatní rovesníci sú doma ...
Mám známu. Núti svoju dcéru športovať, aby aspoň tri razy do týždňa vypadla na dve hodiny od počítača. Dieťa má 13 rokov a už jeden a pol roka je na Facebooku - čo jej mama buď nevie (keďže tam ona sama nie je), alebo to nerieši. (Na Facebook sa podľa jeho oficiálnych pravidiel môžu zaregistrovať deti až od 13-tich rokov). To nehovorím o tom, čo všetko má u nej „Like" a aké úžasné statusy má.
Iný prípad. 6-ročný chlapec sa nepohne z domu bez PSP-cka (mobilná hracia konzola). Kamkoľvek príde (návšteva, reštaurácia, výlet, ...), hrá hry.
12-ročný chlapec sa nepohne z domu nikam, kde nie je internet. Ani na chatu, ani k moru. A bez internetu v telefóne ani na školský výlet.
13-ročné dieťa počuje denne aspoň raz vetu: „Prosím ťa, choď do svojej izby, máš tam počítač, nejako sa zabav, ja musím pracovať (prať, variť, žehliť, som unavený, ...)!“
A kde začína takáto výchova? Napríklad:
Trojročné dievčatko sedí mame na kolenách a mláti do klávesnice notebooku pästičkou z celej sily (novučičkého, kúpeného pred dvoma mesiacmi). Mamička jej láskyplne hovorí: „Zlatko, ale vieš, že keď príde ocko, tak to nebudeš môcť robiť, lebo ocko by sa hneval!"
Čo k tomu dodať? Napadá mi iba zopár otázok. Kto ovláda počítač a internet lepšie - vy, alebo vaše dieťa? Ovládate počítač aspoň natoľko, aby ste vedeli skontrolovať históriu internetového prehliadača? Viete, v akých diskusných skupinách, chatoch a sociálnych sieťach sa pohybuje vaše dieťa (a aký tam má profil)? Viete vôbec o nebezpečenstvách internetu? Viete, že existujú programy, kde sa dajú blokovať stránky s istým obsahom (napr. s pornom)?
Ale asi to najdôležitejšie - má vaše dieťa vo vás skutočnú oporu? Rieši s vami svoje problémy (nehovorím o diskusii o výške vreckového)? Viete určite, že vaše dieťa nie je šikanované, že samo nešikanuje spolužiakov, že nie je v kolektíve odstrkované, či fajčí, pije, s kým sa stretáva, poznáte rodičov jeho/jej najlepších kamarátov? Viete, čo všetko vie o sexe, alebo čo by ho ešte mohlo zaujímať? Myslíte, že vidieť vraždu či skrvavené obete je pre deti to najlepšie? (Momentálne najčerstvejší zážitok mám z toho, ako svet obleteli fotografie znetvorených tvárí mŕtvych bin Ládinových pomocníkov. Vyskytli sa aj v slovenských médiách. Úžasné, že tu sa nevyžaduje ani len potvrdiť, že už máte 18 rokov. Neviem, ako by som zareagovala ako učiteľ, keby mi takúto vytlačenú správu donieslo 13-ročné dieťa do školy na občiansku náuku ... Ale hlavne - ako ochrániť dieťa pred spravodajským portálom?)
Vygúgliť, ako sa máme ako e-rodič správať, nie je problém. Námatkou pár linkov:
http://primar.sme.sk/c/4116428/deti-a-internet-porno-i-tajne-schodzky.html
