Deväť ročný chlapček ma primäl vyznať verejne lásku (i keď verejne prezentovať city v zásade odmietam).
Mala som trénera atletiky. Nikdy som nedosiahla nejaký výrazný úspech, ale štyri roky som chodila na atletiku rada (potom som odišla do Bratislavy). Dodnes sa s ním stretávam a teším sa na tieto stretnutia.
Aprobácia slovenský jazyk – telesná výchova. Obidvoje učil na strojníckom učilišti, ktoré navštevovala naša suseda. Keď zistila, že chcem ísť na FTVŠ, stiahla ma so sebou na atletiku – ktorú MM (muž s dvomi veľkými M) trénoval v rámci školy. Vôbec s tým nemal problém, dokonca som mala pocit, že sa teší z toho, že mu pribúdajú zverenci. Mala som 14 rokov. Poznáme sa dlho, ale až nedávno som mala pocit, že sa rozprávame na rovinu. Nie že by nebol úprimný, to ja som mala úctu a zábrany. Predsa len – bol to tréner …
Po tomto rozhovore som mala neuveriteľný pocit blízkosti. Športuje, vychováva k športu. Je sčítaný a inteligentný, snaží sa, aby jeho študenti a zverenci čítali a štylizovali – aby dokázali svoje myšlienky dať na papier. Je čestný a vštepoval nám vždy princíp kalokagatie (rovnomerného rozvoja tela aj ducha) – i keď sme o tom nevedeli. Nielenže nám ho vštepoval – on ním žil a žije dodnes.
Do môjho života zasiahol máličko a zároveň príliš. Nesmierne si ho vážim a zároveň ma inšpiruje. Poznáte ľudí, ktorí učia, trénujú nejaký šport – lebo musia? On to robí, lebo chce, aby ľudia športovali.
Je to čistá duša. Úžasný, dobrosrdečný, úctivý, múdry a inteligentný čestný športovec. Napĺňa ideál kalokagatie, kade chodí. Trénuje atletiku, ženský futbal, tenis, volejbal a určite ešte nejaké ďalšie športy. Organizuje medziškolsé turnaje. On sám jazdí na bicykli skoro celý rok. Pestuje kaktusy (má uctyhodnú zbierku, venuje sa tomu asi 40 rokov).
A mám s ním ešte dve skúsenosti vďaka nášmu poslednému rozhovoru:
je tak inšpratívny vo svojom rozprávaní, že som vďaka nemu začala plávať. Stačilo sa s ním porozprávať (a o plávaní – čestné slovo – nepadlo ani slovo) - a rozhodla som sa – chodím 3x do týždňa. Dám si za hodinku 2 km a odchádzam. Vďaka nemu. Úžasný prílev endorfínov. Nie že by som nevedela o endofínoch, MM mi len dodal impulz.
Potom som mu volala, že môj synovec je fanatik do kaktusov a poprosila som ho, či by mu nejaké neukázal a niečo mu o nich nepovedal. Odpoveď bola: „Samozrejme, veľmi rád nech príde ...“ atď. Ten nadšený, do fistuly preskakujúci hlások v telefóne ma naozaj primäl tomuto mužovi vyznať lásku. Nie že by som nechcela, ostýchala som sa. A môj deväť ročný synovec mi dodal odvahu.
Ľúbim MM za to, že bol tým článkom v reťazi a vštepil mi hodnoty športu (nebol jediný, ale bol dôležitý). Navyše, keď som po čase zistila, že ideály kalokagatie a olympijská filozofia sú mu blízke – a nie iba naoko tak, ako tým, čo ich hlásajú. MM nimi žije – bez toho, aby to hlásal do sveta – je to jeho súkromný odkaz. Pracuje s deťmi – a súdiac podľa seba samej, ktorá som mu prešla rukami – úspešne.
A ženská stránka – je to chlap, ktorý sa nebojí prejaviť city. Ak ho niečo dojme, povie, že mal slzy na krajíčku. Ak má emotívny zážitok, porozpráva o ňom. Ak sa niečo prieči cti, nerieši situáciu z hľadiska výhod, ale zastane sa slabšieho alebo toho, kto to v tej chvíli podľa jeho názoru potrebuje.
Neviem, ako lepšie ho opísať, pre mňa bude vždy jeden z tých NAJ.
