Tri mesiace. Veľmi veľa dní, počas ktorých chýba a veľmi málo, aby to aspoň trochu prebolelo.
Prehrala svoj boj so zákernou rakovinou. Vzdorovala, snažila sa každý deň, pokiaľ ešte vládala prežiť naplno, venovať sa domácnosti, vnúčatám, záhrade, priateľom.
Tento predvianočný čas sa Ti chcem mamička, ak ma tam v Nebi, v ktoré si tak verila vidíš, alebo aspoň počuješ, poďakovať za všetko, čo si mne a sestre Gabike dala. Celoživotnú lásku, obetavosť a hlavne vieru v ľudské dobro. Budú to smutné vianoce, kapustnica i šalát budú inej chuti, víno na jazyku trpké. Malá Sonička s Lackom pozerajú na tvoje fotky, posielajú ti pá a hovoria, že si šla spinkať. Myslíme na teba každý deň, pálime ti sviečku, aby si nezabudla na miest, kde sme zostali. Netráp sa, zvládneme to a konečne si odpočiň. Musím končiť, pre slzy nevidím na klávesnicu. Tak sa maj tam hore dobre, pozdrav tých, ktorí nám tu dole tak chýbajú a ver, že kto v naších srdiečkach žije, nikdy neumrel.
