perfektná noc.
prvá z tých teplejších, jarných a klamlivých. noc, kedy sa dá sedieť vonku aj potme, keď sa nenudíte, ani si neuvedomujete zimu, ktorá vlieza pod nechty a všade.
Keď to na nás prišlo - zima, nie nuda - presunuli sme sa do najbliššieho podniku "pod strechou". systém vinea - fernet - vinea - vinea - tequila sme nezmenili. Nad ránom al dente pripitučká som si uvedomila, že kamarát Kubo ma už dlhšiu chvíľu hladká po stehne. Nie že by ma to prekvapilo - už dlhšiu dobu to iskrilo, ale predsa - nikdy som neverila, že sa chalan k niečomu odhodlá. máme totiž absolútne rozdielne názory na vzťahy a život všeobecne - on hľadá lásku..nie pardon LÁSKU...a istotu a domov a bla bla bla
a mne sa pri týchto pojmoch ak nie zdvíha žalúdok, tak sa aspoň hlava zatočí. Ja si plávam, kam ma práve unáša, stretávam ľudí a zasa sa lúčim a pojem nezáväzný vzťah mi nie je celkom cudzí.
V stave "lajtného" pripitia na to snáď zabudol aj Kubo. Zásady - dovtedy pevné - išli stranou a on išiel ku mne domov.
fakt perfektná noc.
Prvý krát som sa zľakla asi o tri týždne. Z vône kyslej kapusty ma naplo. Prsia ma boleli a z práce som sa unavená vliekla domov. Inokedy znesiem 3 x toľko.
BLIK.
obrovská žiarovka nad mojou hlavou a krásne viditeľné písmená.
SI TEHOTNÁ.
K deťom mám rozporuplný vzťah. Na fotke si ich môžem prezerať aj...no, nech 20 minút. Potom sa môj úsmev zmení na grimasu a nikto by mi v tej chvíli nechcel vidieť do hlavy. Deti naživo - keď spia.
Nie, ja nemôžem mať dieťa.
Mám konečne normálnu prácu, žijem, bavím sa a aj napriek môjmu "na materstvo vhodnému" veku (26...) sa zatial táto túžba neprejavila. Vďaka Bohu.
Pár dní som sa trápila. Aj s Kubom.
Prišla fáza - tehotenský test. Pozitívny.
Útecha - diskusné fórum na nejakom portáli pre mamičky a detičky o nespoľahlivosti tehotenských testov. Jedna si robila tri a každý jej vyšiel inak - je to vôbec možné??? Mamičky, ktoré sa o potomka len neúspešne snažili, nazývali na tomto fóre "čakalky", a mne to prišlo zvrátené a choré. Zdviho sa mi žalúdok.
Dieťa neprichádza do úvahy. Brečí to a močí to a už sa toho celý život nezbavíte. Je to vaše nafurt.
Ani neviem, kedy nastúpilo štádium radosti. V každom prípade nečakane. Z práce som sa objednala k lekárke, zahasila som svoju poslednú cigaretu a s úsmevom som začala myslieť na "ADELKU" alebo "RADKA". Ale len v duchu. Navonok som sa toho hrozila, pri dlhých debatách s budúcim otcom som vravela, že to v žiadnom prípade neprichádza do úvahy...nestály vzťah, malý byt a kopa pravdivých a rozumných argumentov ( pre mňa však v tom momente už úúplne nepodstatných - budem mať bábo) , prečo dieťa nemať...najlepšia herečka.
Dva dni pred návštevou lekárky som zacítila známu bolesť. Nie, nedostala som to, však som tehotná. To sa mi len zdá.
Nezdalo. Mimčo nebude. Odplakala som si to v kúpeľni a potom som už celkom mojim natešeným hlasom zavolala Kubovi, že nič nebude a aká som šťastná a že čo nás všetko čaká a bla bla bla.
Po dvojhodinovej debate z neho vyliezlo : "škoda, že nebudeme mať bábo" a ja som ani vtedy nepriznala, že to cítim tak isto.
A načo?
C´est la vie
