Sužková 6.12.1996 - skupina šiestich chalanov smerovala do známeho hostinca kde zvykli chodievat skoro každý piatok po skončení školy. Kráčali hore do kopca a jeden z nich povedal "Keby som si mohol vybrať čím chcem byť chcel by som byť skalou, pretože skala sa netrápi" druhý mu na to odpovedal " To je blbosť vymýšlať, že čím chceš byť ,alebo to čo minule dávali na rádiu že kde by si sa chcel narodiť keby si sa druhýkrát narodil pretože, si tým čím si a narodil si sa tam kde si sa narodil a nemôžeš to nijak zmeniť tak toto premýšlanie ti je kurva nahovno. Tretí povedal "Áno ale je to aspoň zajímavé o tom kecať" druhý hovorí "To je pravda, veď človek ako bytosť je celý zaujímavý " prvý povedal "Áno ale človek je aj najzákernejší spomedzi živočíchov na Zemi. Ludia ako jediný zabíjajú z nenávisti. Toto nerobí žiaden tvor na planéte. "Asi máš pravdu". Prihovoril sa im zvlaštny okoloiduci v ošuchanom starom kabáte a zodratých riflích s dlhými mastnými vlasmi. "Nemožte mi helfnút s dvackou" "Sorry ale nemáme prachy" Okoloiduci sa poberal ďalej svojou cestou a vidinou do neznáma. " To bol určite štofkár , pýtal si peniaze na štof" hovorí Dano. Dano bol nakrátko ostrihaný so zafarbenými vlasmi na modro, stredne vysokej štíhlej postavy, s ostrými orlímy črtami tváre a na sebe mal modrú vetrovku. "Vyzeral tak nejak!"súhlasil Jimmy. Jimmy bol nadpriemerne vysoký, chudý až vyziabli s hnedými dlhými vlasmi a tiež ostrími črtami tváre a na sebe mal lacnú vetrovku zelenej farby z Miletičky. „Chalani včera s tým Milošom to bolo zajímavé ako kričal na nejakého kamaráta z okna a akurát prišiel Sumo a upozorňoval ho"pridal sa do reči Rudo. Rudo bol stredne vysokej postavy, mal do fialova zafarbené dlhé kučeravé vlasy, bol oholený a výzorom pripomínal slávneho, nebohého Sida Viciousa zo Sex Pistols. Tiež mal oblečenú starú ošúchanú sidovku ktorá vyzerala akoby mala dvadsať rokov a bola z éry vzniku Punku. Rudolf bol individualita svojím myslením, výzorom aj rečou.
"No tak to bola paráda sledovať to. Aké nervy chytil, skoro zinfarktoval". Pomaly ako išla reč sa skupinka priblížila k "Matúšovy" , tak sa volal hostinec nad Bratislavskou Hlavnou stanicou kam smerovali.V dialke sa k nim približovala akási postava. O chvílu zbadali dobre známeho mladíka s bujnými dlhými ryšavými vlasmi. "Nazdar Robert jak žiješ" "Čaute chalani, som rád že som Vás stretol." Robert bol stredne vysokej postavy, dlhými ryšavými vlasmi, jako som spomínal až pod plecia výzorom drsnej tváre s bradou spojenou s bokombradmi nakrátko zasrihnutou s orlím nosom a podobne jako Rudolf bol tiež individualita. vzájomne sa privítali a vystúpili hore dlhými pomerne strmými schodami, do podkrovnej časti krčmy. Schody boli klzké a zľadovatelé od ľadovej námrazy. Usadili sa a traja z nich sa pobrali kúpiť pivá, pretože tam čašník pití neroznášal.
"Tak čo ,ako stužková" opýtal sa Robert. "Dalo sa to, bolo to celkom zajímavé aspoň já si tak myslím" odpovedal Rudolf a zapálil si cigaretu. "Teba to ešte len čaká" povedal polootázkou Jimmy. "No zachvílu to budeme mať aj my" odpovedal Robert a tiež si frajersky zapálil. "Tak čo Jimmy rozprávaj ako si prežil stužkovú" Ale najprv, ešte pred obradom sme sa boli posilniť "U Hasiča", potom sme mali krátku prípravu, pustili tú drbnutú muziku a začala nás triedna vyvolávať po mene a pripínať nám stužky. " A ešte predtým, čítal Gašparovič ten príhovor o ťažkostiach a trápeniach v budúcnosti" prerušil ho Rudo. "No áno ten jak sa nám zdal život ako gombička, a zrejme už nebude viac.“ "No áno ten."potvrdil Rudo. "A čo bolo potom?" "opýtal sa Robert. "Potom keď vám triedna rozdala tie stužky a bol ten stužkový program. A čo také bolo z toho zajímavé ?" "Tak toho bolo zajímavého dosť." Čo napríklad ?“ "Naapríklad jak sa nám Ernest prihovoril " "To je ten učitel z praxe? " "Ten" poznamenal Jimmy. "Ale aj nadrbaný Marek na schodoch jak tam skoro nevedel po nich výjsť na dvor, pamätáš? " "No tak to bolo dobré fakticky." súhlasil Rudo. "A ty si tam mal tiež svoju vsuvku, Jimmy. Sme sa nasmáli." pripomenul Rudo spoly ironicky. „No... áno, jednu básničku čo zložil Marek a Prso." "A o čom to bolo?". spýtal sa Robert. "Ale o škole a živote na nej. Tuším to nahrával niekto na kameru." Ako rozhovor plynul prišli chalani s pivami. "Konečne ste prišli, to trvalo celú večnosť !“ poznamenal Robert. " Tak si tam mal čakať, ty keď si taký múdry." Nahnevane až nasrane povedal Marek. Marek bol cholerickej povahy a vedel sa neskutočne rozčúliť, keď ho niečo sralo. Bol stredne vysokej chudej postavy, mal ostré črty tváre a nosil okuliare, „lennonovky“. " Ale v pohode, pohode" povedal ležérne Robert. "Určite ste nás ohovárali kurvy." pokračoval nasraný Marek. "Ale neohovárali, neohovárali sme vás.“ odpovedal Robert a šikovne zvrtol reč. „ Čo Rudolf máte ten trip ?." Robert sa pýtal vykacím spôsobom ,bol to originálny a prezaujímavý spôsob komunikácie medzi nimi . "Máme, máme, kuknite sa aké malé je to." Rudolf vytiahol z vrecka akýsi velmi malý pestrofarebný papierik asi rozmerov niečo vyše milimetra štvorcového a ukázal ho Robertovi. "Takáto chujovina stojí tri kilá ?" " No to stojí" poznamenal Rudolf. "Tak čo chalani mám si to dať ? " Opýtal sa Robert len tak preforma skupiny. "Mne to je jedno či si to dáš, alebo né. Ty budeš zbláznený." Povedal Marek. " "Nedávaj si to, dobre ti radím !!" naliehavo dohováral Jimmy. "Prečo by som si to nemal dávať ? Oponoval Robert na výzvu "Lebo to není normálne, to není normálna realita." Namietal Jimmy."Ale mňa nebaví iba táto realita, ja chcem zažit niečo nové!" "Takýto stereotypný život je kurva nuda." "Ale to je chujovina ty budeš proste mimo !" Pokračoval v odhováraní Jimmy. "Jimmy nechaj ho, nechaj ho prosím ťa, nech sa sám rozhodne." Zapojil sa do výmeny názorov Rudo. "Jak chceš ale ja by som si to na tvojom mieste nedával" "Podla mňa ked si to dáš uvidíš iné dimenzie sveta. Uvidíš trebárs rybky ktoré plávajú okolo nás a my ich proste nevidíme pretože ich vidíš len prostredníctvom LSD-čka." "Ale to je podľa mňa blbosť ,pretože to je len haluza." zkonštatoval Jimmy. "Jimmy zmeňme tému" povedal svojsky Robert.
"Dobre povedz mi niečo o filozofií Platóna, ty si sa na gympli niečo o tom učil" "Platón vymyslel filozofiu, že náš život je odrazom sveta v jaskyni cez ohňom osvetlenú stenu jaskyne a skutočný svet je vonku." "Ja som čítal že Platón vymyslel že svet existuje najmä, najmä" zasekol sa Jimmy "najmä v ideových, v ídeách existenčna. Napríklad že tento stôl" ukázal na masívny dubový stôl pri ktorom sedeli "je v prvom rade idea až potom reálne hmotný, viditelný" "No nie je to celkom tak Jimmy pretože to sa myslelo tak, že všeobecné idei sú vlastne vzormi pre vyhotovenie konkrétnych predmetov, napríklad tohoto stola. " No áno tak som to myslel" poznamenal Jimmy a dodal "ale to je subjektívne ako si to kto vyloží. "No to je celkom objektívna vec toto, si myslím. "A čo si myslíš o takom Budhizme to sa mi javí ako celkom zaujímavé náboženstvo v mnohom." " Tak áno majú tam tu svoju filozofiu pohody skoro ako tráva" „Ale to je náboženstvo založené na karme až ku konečnému vyslobodeniu z fyzického tela a splynutím so všehomírom. " Alebo čo také kresťanstvo, čo si myslíš o Kristovy ?
"Jako že čo si myslím o kresťanstve ? "No ,tak nejak som to myslel. " Tak ja osobne ho neuznávam aj keď nevím." „Nevíš ?“ povedal pomaly Jimmy. „Podla mňa toto je to podstatné ?“ „Jako myslíš čo ?“ „Kristus Ježiš.“ „Nó tak to je tvoj názor.“ Povedal ťahane Robert. To je jedno. Myslíš si že tieto 90.te roky sú v pohode ? "Tak to si vôbec nemyslím pretože tieto roky sú úplná sračka oproti iným, si myslím" " Napríklad také 60.te roky boli celkom v pohode" Poznamenal Jimmy. " No tak to áno, to boli. Ale na západe a v USA. Preháňali sa mladí na motorkách Harleyoch a samá trávička, sem tam niejaký trip." rozhovoril sa Robert, že sa miestami zdalo akoby tam vtedy žil a iba spomínal a jeho vlasy pripomínali natachanú atmosféru hippies a sexuálnych radovánok.
Jimmy miloval tieto rozhovory pretože oni samy o sebe boli živým umením a inšpiráciou do ubíjajúceho života. Pripomínali mu pasáže filmu The Doors s Valom Kilmerom od Stona. Zrazu zablislo svetlo. Bol to fotografujúci Butowski. " Nefoť ma" ozval sa Robert "Kradneš mi dušu.“ "Čo si Indián?“ zapojil sa Marek Orťas. Robert sa otočil k Rudovy a spýtal sa "Ako sa to dáva, človeče" "To si normálne dáte pod jazyk a necháte to rozpustiť.“ Povedal Rudolf "Aha tak to je celkom jednoduché, celkom jednoduché." Zkonštatoval Robert a strčil si malý papierik do úst jako mu poradil Rudo. " Jimmy pokrútil hlavou. "Drogy sú aj na niečo dobré ak máš talent a vieš konponovat." "Tak to máš teda kurevskú pravdu" súhlasne zkonštatoval Dano "bez drog by nevznikli tie legendárne geniálne veci čo sa vytvorili. Chaloši práve ma napadlo že , čo je to hudba." "To sú tóny a rytmus" povedal Rudolf pohotovo.
"Tóny a rytmus" zopakoval Dano "Nič viac to není. Všetko to stojí na estetike tónov a matematickom rytme. "A koľko vecí sa dá s tým skomponovať. Ale predsa to nejsú len tóny a rytmus. Je to aj farba tónou, napríklad štýl akým to zahráš a podobne. " podotkol Jimmy. „No tak áno máš pravdu to je tiež podstatné. A je to tiež obmedzené, nemôžeš tvorit do nekonečna, ak chceš vytvořit niečo kvalitné."
"To máš asi pravdu" súhlasil s Danom Jimmy. "Chaloši, my už pôjdeme pomaly." Zkonštatoval Dano a obliekal si hnedú nezávislácku menčestrákovú bundu a tým my, myslel ešte Butowského.
"Dobre stretneme sa možno v Malackách"povedal Rudolf značne sepálený tripom "Dobre v pohode dojdzi, však vieš kde bývam" "Jasné všecko viem" Nasledovalo podanie rúk a klasické "Nazdár" potom Daniel a Butowski odchádzajúc zmizli v tme chladnej decembrovej noci. "Chalani mne sa zdá že mám strašne dlhé nohy, idú mi popod stôl kdesi strašne ďaleko." povedal nečakane Robert " No tak už to začína šlapať" povedal záhadne Rudolf, usmievajúc sa."Tak toto je iná trávka hoši."povedal Robert svojsky výrazne a odpil si z piva takže už mu zostalo iba na dne pohára. "Vieš čo ma napadlo, Robert" ozval sa Jimmy. "No počúvam ťa" "že niektoré veci sa nedajú pochopiť rozumom ? "Jak to myslíš, že nedajú sa vysvetliť ?" "Napríklad ,že čo to znamená nekonečno." "No tak to je matematický termín pre obrovské, obrovské velkosti, proste." povedal Robert velmi pomaly a zaujímavo pozastaviac sa pri slove obrovské. "Tak to je asi teraz podobné s tvojimi nohami,ale né myslím pochopit ten bod že kde je to nekonečno" pokračoval Jimmy zanietene. "Ten bod to je fakt tažké si predstaviť" súhlasil Robert. "Alebo vysvetliť taký oheň" pokračoval Jimmy. "Tak oheň sa vysvetliť určite dá, to je proste chemická reakcia ktorá vzniká za určitých podmienok tepla." -"Tak to asi áno" súhlasil Jimmy. "Mohli by sme zdvihnúť kotvy, chlapi" prehodil slovo Rudo "No ja som za" povedal Jimmy "Ja som tiež není proti,ale mne sa ešte nechce íst domov." povedal Orťas Marek. "Dobre však niečo vymyslíme" povedal Rudolf a začal si obliekať svoj čierny punkovometalistický kabát. "Jimmy ešte dopil zvyšok piva a tiež sa obliekol. Pobrali sa ku dverám. "Ja som v prdeli, toto ma asi zabije!!" zkonštatoval Robert kvôli schodišťu, kombinácií strmosti, riadnej dávky námrazy a svinstva alkoholu a tripu a svojsky sa zasmial. "To mi rozprávaj" skonštatoval s nádychom trápenia Rudolf. Vyšli na ulicu na kopci nad železnicou. Zafúkal mierny vietor a Marek povedal:
"Robo, takže ty si narkoman !?" opýtal sa polootázkou. "Nejsom narkoman" odpoveď Roberta bola omámená, pololežérna a parádne svojská. "Jedno slovo… Feťák neznášam. Keď ma takto niekto označí, tak toho by som najradšej zabil" povedal Róbert rázne. "Feťák som nepovedal, som povedal že si narkoman!" pohotovo sa obhájil Marek.
"Ty si myslíš teda že si čo?" skočil do reči a zároveň sa opýtal alkoholom značne potúžený Jimmy. " "V dnešnej spočnosti sa pod slovom feťák-narkoman myslí to isté" odpovedal Robert poloignorantsky k Jimmymu Orťasovy. "Tak to potom berem spät". "Ja neviem, Ja neviem o čom to kecáte teraz" zapojil sa Rudolf na ktorého už silne pôsobil malý papierik. "Ty si z tohto výletu nezapamätáš skoro nič" poznamenal Jimmy. "Takže, vlastne ty si to správne pochopil jak som to ja myslel" pokračoval v načatom Robert, čakajúc uspokojivú odpoveď. "No však vlastne áno" Ozval sa škreklavý smiech do tmy od Jimmyho a následne Rudolfove "No paráda". "Kurva jaká mi je zima" poznamenal Marek. Prechádzali akurát okolo navádzajúceho zrkadla v zákrute, ktoré sa týčilo vysoko nad cestou a vyzeralo sťa obesenec na šibenici. Mimochodom bolo
prasknuté od kameňa miestneho ožrana ktorý sa kedysi dávno vracal z Matúša a takto si krátil dlhú cestu na Hlavnú železnicnú stanicu. Poletovali chumáčiky snehu čo dodávalo tejto mimoriadnej partii zvláštnu atmosféru, priam umeleckú hodnotu jednej scéne z milióna iných zvaných nesmrtelným názvom "Čas". "Ja by som si dal ešte jedno pivo" pokračoval Marek "Ja by som si tiež dal pivo" skonštatoval Rudolf súhlasne. " A kde sú všetci ?, Šidlo." "Všetci zmizli" "Kam zmizli, však tu sa nedá inak íst iba takto" povedal Marek a ukázal jediný logický smer cesty, dolu kopcom, smerom k železničnému mostu. "Konečno je v nekonečne a nekonečno v konečne" prekvapivo povedal Robert veľmi prepodivnú vetu. "Toto som mu dal asi do hlavy a teraz mu z toho šije. My sme sa bavili o filozofických témach a teraz mu drbe z toho." Poznamenal Jimmy na Robertov výplod "realistickej fantázie"."Nekonečno je v konečne a" "No takže chápeš kon" pokračoval Jimmy "Nekonečno je v nekonečne a konečno v konečne"
Hurónskym smiechom prerušil už gradujúce výplody Robertovej mysle Rudolf a poznamenal "A takúto haluzu by som ja nechcel mať" Všetci sa ešte poriadne a viac ráz opakovane a odviazane nasmiali samozrejme okrem Roba, práve vo chvíly keď precházdalo okolo veľké nákladné auto ktoré bolo aj značne počuť. "Robko ja sa ti velice ospravedlňujem za to, že som ťa do tohto namotal "povedal polovážne Jimmy " A Já ti toto vôbec nezávidím, ale pretrp si to, pretrp si to celé, jak uznáš" povedal so silným smiechom v hlase Rudolf. "Prenikavý nekonečný smiech rozšafáreného potúženého Mareka sa rozliehal celím okolím tmou. "Ja tomu nechápem, všetci tu do mňa niečo hučia" povedal Robert. "Však sa ti ani nedivím" poznamenal v dobrej nálade cez smiech, ironicky Marek. "Do riti ja som zabudol ten lúpač pomarančov, na tej stužkovej" "Do prdele padol ti zapalovač" povedal Jimmy a zohol sa poň. "Kurva, ja neviem kde mám stužku, nenašli ste stužku ?" opýtal sa Marek "Do riti to je stužka nádeje!!!" zvýraznil. "Počkaj a koho je ten zapalovač?" opýtal sa Rudolf. "Koho je ten zapalovač, do riti?, ja ho zahodím!" povedal Jimmy zvýšeným hlasom. "Chá, chá, chá ten je môj daj ho sem" povedal cez hurónsky smiech Marek. "Jimmy, ty si super." povedal Rudolf. "Jimmy ty si kokot." povedal Marek. "Da-daj mi cigáro, já, já nejsom teraz schopný nájst ho v mojich vačkoch. Povedal Rudolf a uškrnul sa. Robert vytiahol krabičku Marsiek a otvoril ju a ponúkol Rudolfovi "Rudolf si vybral cigaretu, strčil do úst a Róbert mu ju pripálil. Hlboko si potiahol. "Jak mi to mohlo byť nepochopitelné toto?." opýtal sa výrazne Robert. stále sa ozýval živý smiech skupiny. "Už to chápeš?" opýtal sa podpichovačne Marek. "Vieš čo, on sa ma stále pýta také chujoviny, že aký to je pocit." "To ja som musel byt strašný chuj" "Já som ti to hovoril kurvajs, ty si ma nepočúval, mal som pravdu?" spýtal sa Jimmy. "Jimmy !!" brzdil ho Rudo. "To je super človek toto." skonštatoval Marek. "Dobre nejsom triezvy, nepamätám si." "Či som mal pravdu že oné, že si to nemáš dávať?" "Né já som to nepovedal." "A s tebou som si ešte nepokecal, dneska." povedal Rudolf zrazu a začal sa rozprávať s Marekom "Ale, vidíš že čo to s tebou robí." "Práveže je to super. Napríklad to auto čo ide k nám." Jimmy sa zahľadel do dialky a uvidel reflektory prichádzajúceho auta. "Čo s ním?" " To je paráda, no ide snáď tristopadesát." Tmavý pasat prešiel okolo. Išiel tak päťdesiatkou. "Nekonečno je v konečne a konečno v nekonečne a všetko sa tam brutálne krúti dokola." začal znova Robert haluziť. Cesta zabočila do zákruty a z koľaje za múrikom ostro zapískal prichádzajúci vlak. "Kam vlastne chcete ísť ?" opýtal sa zrazu Marek. "Neviem ka- kam chceš ísť ty, ale my chceme ísť do Malacek poď s nami." Odpovedal Rudolf na otázku a ponúkol lákavú alternatívu. "Ja chcem ísť niekde do tepla, len nech to není v Malackách" "Vyškrtni celé to slovo Malacky a už je to lepšie. Máš ?" "Dobre, ale to není nikde." "Ale, už je to väčšie" povedal rozveselený Rudolf psychadelicky halucinogénne filozoficky a uškrnul sa. "No to je priam obrovské" skonštatoval Marek "To je na tom krásne, že je to také rozlahlé, že môžeš ísť kde chceš." "No dobre teda, keď hovoríš." Prišli pod širokánsky most ktorý nebol zospodu osvetlený a Robert povedal "Do riti, to je ale brutálne hnusná tma." "Neboj sa , prevediem ťa" navrhol Jimmy. Jimmy chytil Roberta za rukáv bundy a viedol ho smerom ku koncu tmavého tunela. "Potom mi porozprávaš jako to bude prebiehať ďalej" "Ok Jimmy všetko sa jedného dňa dozvieš." povedal Robert do tmy. "A to tam chcete zostat spať?" "Neviem, asi, pravdepodobne." Nachvíľu sa všetci odmlčali, len v dialke bolo počuť zbesilý brechot psov. Vyšli von do pouličnou lampou osvetleného cestného rázcestia. Na pravo bol malý pajzel Perón, jedno z miest kde chodili bezdomovci a najväcší lúzri Bratislavy. Vnútri sa svietilo a zrazu otvoril dvere bradatý somrák v ošúchanej bunde a hodil dlhú tyčku na ulicu. "No paráda " povedal Robert "Tak toto bolo fakt dobré" skonštatoval Rudolf, to by bola, bola parádna fotka"
"To už väčšia somráreň už v Bratislave ani neni." povedal Marek rozhorčene. " Ešte kotva v Karlovke je vraj taký pajzel, čo som počul." povedal Jimmy. Otočili smer cesty doprava na mierne stúpajúci široký širokánsky chodník, ktorý viedol k Hlavnej železničnej stanici, pričom za sebou zanechali somráka ktorý sa za nimi díval vo svojom delíriu kým sa mu nestratili z očí. "Ja som všetci a všetci sú ja." prehlásil nečakane Robert, za čím nasledovala mohutná búrka odviazaného smiechu. Robert rozvíjal svoju prednášku "Vieš, lebo žiadna individualita, to sú dva pohlady. Buď je individualita, alebo neni". povedal Robert výrazne. Jimmy súhlasne pritakával "Ja ťa úplne chápem Robo" povedal mierne ironicky. "Ale furt ideme a to je podstatné" skonštatoval spokojne Rudolf. "A ten čo zistí či je individualita alebo neni, tak to je Boh." povedal Robert prepodivne na svoj stav pravdu. "Áno ?" divne sa opýtal Rudolf. "Boh vie čo je individualita." "No to si teraz povedal moc múdru vec, to bola skvelá hláška Robert, ale ty neveríš v Boha predsa, tak prečo by mal zistiť či je individualita ked neexistuje ?. " spýtal sa Jimmy prekvapene.
Začali pomaly vystupovať po zmrznutých schodoch. "My sa musíme dostať do Malacek" skonštatoval Rudolf."Boh neexistuje, ale ten čo zistí čo je to individualita, tak to je Boh. Ten sa ním automaticky stane. To je automatika." ukončil Robert svoju prednášku. "Robert v tých Malackách nevyveďte nejakú hlúposť." "Neboj sa Jimmy, budeme obozretní ako orlie oko." "A ty čo Jimmy, ideš domov?" "No já idem domov už." skombinoval tažkopádne Jimmy vetu váhavo. "Však môžeš ísť s nami, keď chceš." navrhol Robert "Díky Robert, ale myslím si že by to nedopadlo dobre." "Prečo si to myslíš?" "Neviem niejako sa mi to nepozdáva." odpovedal Jimmy stroho. "Jak sa rozhodneš tak budeš mať." "A kam vlastne idete, za Danom ?" "Na chalupu k Danovi, asi." nachvíľu sa odmlčal "pravdepodobne" dodal. "Tak nech to prežijete v zdraví." "Prečo, vyzeráme nejak mimo?" "Né, len je to nevyspytatelné" "Neboj sa Jimmy my to zvládame,my to úúúplne zvládame." Povedal Robert a z alkoholu a tripu sa celkom zakoktal. "Tak je to potom OK." skonštatoval Jimmy, aj keď tomu moc neveril, skôr by sa dalo povedať že vôbec neveril. Železničná hláska práve zahlásila nezretelnú, rozmazanú vetu. "Ticho něco hlásia, my sa musíme dostat do Malacek" prehlásil Rudolf keď prekvapivo úspešne zdolali posledný schod a objavila sa pred nimi velikánska budova Hlavnej stanice. "Marek ideš s nimi ?" opýtal sa Jimmy Mareka. "Né Jimmy, idem domov" "Tak čaute hoši" rozlúčil sa Jimmy s dvojicou "Majte sa." povedal Marek. "Na čo ideš?" opýtal sa Jimmy a obzrel sa za odchádzajúcou dvojicou. Uvidel už iba punkovometalistický kabát Rudolfa ako zmizol za rohom budovy.
"Ja idem spod SAV-ky na osemdesiattrojku Jimmy a ty ?" "Ja na dvestodvacinu trolejbus." "To ti ide na Dolné hony cez Račianske mýto, dobre hovorím?" "No to ide na Dolné, ale ja vystupujem pár zastávok predtým na Medzijarkoch." Zostupovali dolu širokým chodníkom. Zafúkal ostrý vietor. "Do riti aká je zima" povedal Marek. Z konečnej práve odchádzala električka. "Nech žije komunizmus" zakričal v dialke bezďák. "Uvedomelý človek" poznamenal Marek "Jak sa to vezme." skonštatoval Jimmy. "To ale nebol komunizmus, čo tu bolo pred prevratom Jimmy, to bol hybrid komunizmu." "Ale bol to istý prejav komunizmu v praxi"
"No to bol, ale pôvodná marxistická teória bola odosť odlišná."
"To je možné, ale realizácia dopadne vždy odlišne od idealistických predstáv." "No to je možné Jimmy" povedal Marek dôrazne. Okolo prešiel taxík "Taký taxikári celkom dobre zarábajú najmä v piatok a cez víkend v noci" zareagoval Jimmy. "To áno ale musia sa obracať v noci." "To je pravda, a ešte ich môže aj niejaké indivídum odkráglovať" "To už ani nehovoriac." "Dneska je vlastne mikuláša" "No vidíš to, skoro som na to zabudol." "Čo dostaneš cibulu a uhlie?" spýtal sa Marek otázkou klasika. "Kdovie" "Poslúchal si Jimmy ?" "Ani ne, samú neplechu som robil celý rok" "Jimmy, ty neplecha jedna." "Plecha, neplecha" zabásnil Jimmy. Nachvíľku sa odmlčali. "To som zvedavý na tie maturity" povedal po chvíly Jimmy. "Na ktoré, písomné, praktické, alebo ústne ?" "Tak celkovo, najmä na praktické." "To záleží Jimmy, že čo si vytiahneš za úlohu." "Však práve to aby som si nevytiahol nejakú zákernosť." "To sa ti Jimmy môže kludne stať." Však práve. Ja by som chcel niveláciu, ale to sa my asi vytiahnuť nepodarí" "Neviem, uvidíš." Okolo prešiel -mladí párik držiaci sa za ruky. "Aj nejaká frajerka by sa zišla" skonštatoval Jimmy. "S tým si musíš Jimmy poradiť sám" "Ja viem, ty mi s tým určite nepomôžeš. "To nie veru." "Najlepšie je na tom Dano, ten má Petru. Raz sme s ňou boli na koncerte, aj s Malačanmi. "Myslíš tým s tým Fricom a tým Palom"
"Hej s tými. Magori rozdrbali dopité pivové flaše o jednu garáž. "To som nevedel, že sú takíto vandali." "Tak to boli ale dost nadrbaní vtedy" hájil ich Jimmy. "A čo to bol za koncert?" opýtal sa Marek "Ále nejakí nezávisláci, Cadilac day tuším sa volajú" "To bude asi niečo tvrdšie" "Ani né takí pohodový blues." Prišli na križovatku na hlavnej triede. "Tak já idem takto Jimmy." povedal Marek a ukázal rukou doprava. "Ja idem dole na zastávku" "Tak sa maj" "Čau Marek. " povedal Jimmy a prešiel smerom cez prechod pretože práve nešli žiadne autá. Tak to bol dneska divoký záťah. Pomyslel si.
Ešte že je piatok.
