Vlastné chcenie však muselo ísť trošku do úzadia. V prvom rade bolo treba vychystať môjho muža na lov. Síce nie vždy mi je to po vôli, keď voľné víkendy trávi pri rybníku, či rieke a len nahadzuje, preväzuje, či zakrmuje... Ale v tento slnečný deň mi to vôbec neprekážalo. Mala som svoje plány, ako sa príjemne unaviť. Za posledné dni presedené v práci a doma, keďže lialo s malými prestávkami temer stále, sa zrodilo veľké množstvo plánov na slnečné letné dni.
Len čo nasadli do auta vychystaní – môj rybár a jeho kamarát – som rezkým krokom vyšla po schodoch domov vychystať aj seba. Fľaša vody, dve jablká, uterák, kniha, okuliare, plavky... Vytiahla som bicykel, nasadla naň a hybaj na jazero.
Po štyridsiatich minútach šliapania do pedálov som sa dočkala príjemného ničnerobenia na pláži. K tomuto „môjmu“ jazeru nechodieva až toľko ľudí, tak som si pekných pár hodín užila ticha, čítania knihy a plávania.
Po troch hodinách pokoja mi už aj ruch začal chýbať, aj v bruchu začalo vyhrávať. Pozbierala som všetky veci a vydala som sa na cestu domov. Tých dvanásť kilometrov dá človeku zabrať, keď týždeň presedím väčšinou pri počítači. Niečo pred siedmou večer som dobicyklovala k rybníku. Ani doma som sa nestavila. Od hladu sa mi začali krížiť oči. To bol rozum zobrať si len dve jablká!
Pri rybníku ma už čakal môj muž s hotovou hostinou – grilované ryby, klobásky, slaninka a veľa zeleniny. S chuťou som sa na tieto dobroty vrhla. So západom slnka sme si štrngli vínom na ďalší príjemný víkend v tomto lete.
