Musím povedať, že bol skvelý. Bez ohľadu na 2D, 3D alebo 4G. Jednoducho skvelý. Nenasmial som sa tak, ako na Madagaskare (kde som zabával nechtiac kino rehotom na miestach, kde sa nesmial nikto .. ), ani to nebola rozprávka typu Shrek 123. Zaerdžal som "len" asi 5x, ale aj tak som odchádzal spokojnejší, ako veľakrát predtým. Prečo?
Lebo to bolo poučné .. pravdivé ... a hlavne aktuálne, súčasné. O mne, o tebe , o nej, o nás, o nich. O našich strachoch z neznáma, z cudzieho, z iného. O nedôvere, stereotype, ale aj o ochote riskovať svoj pokoj a pohodlie, skrytej niekde vnútri každého z nás. Najkrajší moment filmu: ruka človeka spočinie na nozdrách draka. Dva svety, dve nenávisti, dva strachy, a predsa prekonané. Túžba oboch po zblížení to prekonala. A stála za ten strach z neznámeho kroku, ktorý ešte nikto neurobil.
Spoznal som sa tam aj ja. Priznávam: nedôverujem každému vyholenému človeku ... neznášam raperov .. alkoholikov .. feťákov .. násilníkov .. a ešte neviem ani koho všetko. Prečo? Jednak asi skúsenosti predkov, a potom okolia, a asi hlavne moje. Ale .. čo ak ten ďalší bude iný, ako všetci predtým? Ak ho odmietnem len pre moje predsudky a zlé skúsenosti, možno odmietnem najdôležitejšiu osobu v živote. A to môže byť škoda. Priznajme si to: v každom z nás je časť toho strachu z neznáma, z inakosti, z rozdielov v akomkoľvek ohľade. A naše strachy vyústia do odmietania .. rasizmu .. ba až násilia. Každý z nás je iný: nielen farbou kože, očí, vlasov, výškou, váhou, postavou, povahou, hudbou, temperamentom, národnosťou, účesom, oblečením, peniazmi, autom, hlasom, záľubami, pohlavím, orientáciou, zubami, láskami, rodinou, zázemím, skúsenosťami ... mohol by som vypočítavať dlho. Tie rozdiely. Ale už nechcem. Treba hľadať tie spoločné veci. Možno je ich málo, ale ak nás spoja na začiatku, možno zistíme, že máme spoločné oveľa viac, ako je tých rozdielov. A bola by škoda o toto poznanie prísť.
A práve na to asi pre mňa bol tento film. Skrotiť draka .. toho vo MNE. Aby som aj ja prekonával predsudky, a dával šancu aj tým, čo sú iní. Koniec koncov, veď aj ja som iný. A možno oveľa viac, ako je priemer. Preto, aj keď nesmelo, vystieram ruku ku každému, kto taktiež prekoná svoj strach z inakosti, a nastaví mi ju tiež.
