Slová významného amerického vedca a diplomata Benjamina Franklina, ktorý žil v 18. storočí, sa mi nemilosrdne, ako horké sliny, tlačia na jazyk aj v dnešnom modernom svete 21. storočia. Platí to vo všeobecnosti vo všetkých oblastiach života, bohužiaľ, ako som sa presvedčil na vlastnej koži, padli na úrodnú pôdu aj v takom spoločenskom fenoméne, akým je dnes futbal.
Narážam na konkrétny zápas V. ligy severovýchod, ktorý sa odohral 7.11.2010 medzi mužstvami Soli a Sečovskej Polianky. Každý, kto sa spomínaného zápasu osobne zúčastnil, si svoj názor utvoril sám, nikomu ho brať nechcem a ani nebudem. Podelím sa s vami iba o moje osobné, subjektívne pocity a už dopredu upozorňujem, že nikomu nedržím pod krkom nôž preto, aby sa s nimi stotožnil.
Jedinou pohnútkou, ktorá mi po návšteve tohto zápasu nedala spať dve noci, je moje svedomie. Pre priblíženie situácie a uvedenia do obrazu tých, ktorí nemali tú česť vidieť toto ,,hviezdne" predstavenie, uvediem niekoľko faktov: podľa Úradnej správy č. 32 VsFZ zo dňa 2.11.2010, toto stretnutie viedli ako hlavný rozhodca p. Marušin, asistenti rozhodcu p. Choma a p. Friga, delegátom stretnutia bol p. Kalanin. Zápas sa skončil výhrou domáceho mužstva v pomere 1:0, keď víťazný a rozhodujúci gól padol v 10. minúte nadstaveného času, teda v 100.minúte zápasu! Toľko fakty.
Teraz, ak dovolíte, budem trocha osobnejší. Pred utešenou diváckou kulisou sa hral na derby stretnutie slušný futbal. 1.polčas bol v úplnej réžii hostí zo Sečovskej Polianky, ktorí umnou kombinačnou hrou nepustili domácich do žiadnej väčšej šance, naopak, sami podnikali nebezpečné výpady a jedine pani šťastena ich obrala o čisté dva góly. Zlom nastal v 2.polčase, keď nielen domáci hráči, ale najmä rozhodcovia vybehli na trávnik ako vymenení. Také do očí prehliadajúce fauly na hráčov hostí a vymyslené, miestami teatrálne výkony všetkých rozhodcov v prospech domácich boli doslova na smiech. Je až zarážajúce, kam zachádzala drzosť rozhodcov, ktorí bez akejkoľvek hanby ,,znásilňovali" futbal v Soli rovno pred očami delegáta zápasu.
Keďže domáci, i keď očividne živší ako v 1.polčase, nemali stále žiadnu ,,tutovku" a hostia ich nepúšťali pred vlastnú bránu, chudák rozhodca ani pri najlepšej vôli nemohol odpískať to, čo každou minútou viselo vo vzduchu- pokutový kop. Zápas mal tak patový stav, až prišlo spasenie a vykúpenie nielen pre domácich, ale hlavne pre arbitrov. V 100.minúte zápasu padol gól, pričom mu predchádzal jasný faul na hráča hostí, ktorý zostal ležať pri autovej čiare. Bodka. Gól. Finito. Konečne. Môžem s čistým svedomím povedať, že sa hralo dovtedy, kým nepadol gól. Ani radšej nerozmýšľam nad tým, čo by sa dialo ďalej, keby domáci gól nedali. Hralo by sa do tmy?
Iste, najmä domáci fanúšikovia (aj keď sa nádejám, že sa medzi nimi nájdu aj objektívni) mi odpovedia, že zo mňa hovorí iba urazená fanúšikovská ješitnosť a hnev. Nie, vážení, práve naopak. Tento článok píšem tri dni po inkriminovanom zápase, kedy ma už hnev dávno prešiel, emócie vyprchali, už som aj zabudol, že sme zápas prehrali, ale pocit krivdy zostal. Nemohol by som sa pozrieť do zrkadla vlastného svedomia, keby som zo seba tieto slová nedostal a nepodelil sa o ne s Vami.
Preto, vyzývam spomínaných pánov rozhodcov a pána delegáta zápasu, aby všetkým fanúšikom vrátili vstupné zo zápasu (80 centov), pretože nám nehoráznym spôsobom zdvihli mandle a žlč. Bohužiaľ, čo sa týka morálnej satisfakcie, tej sa už nikdy nedočkáme. Vrátim sa ešte k výroku B. Franklina z úvodu a pýtam sa: ,,Je možné, aby hlavní aktéri tohto zápasu upadli tak hlboko ľudsky bez toho, aby v tom neboli zapletené peniaze?"
Obraciam sa aj na VsFZ a ešte raz sa pýtam, ako je to vôbec možné? Je to realita na našich ihriskách alebo iba náhoda? Budú nejakým spôsobom potrestaní páni delegovaní na tomto zápase? Veď futbal sa predsa hrá pre diváka, alebo sa mýlim?
Na záver, ďakujem všetkým, ktorí mi v nedeľu pripravili taký ,,nevšedný, športovo-umelecký" zážitok. Vďaka Vám, páni, za zmysluplné prežitie dňa, dúfam, že sme sa na futbalovom poli videli naposledy.
S úctou,
fanúšik futbalu
