KeĎ myseľ PoHlTí báseň

...keď myseľ pohltí báseň,

budem písať verše, strofy, 

ako vtedy, 

keď chodili sme bosí...

Báseň malú, krátku, novú,

čo pripomína básnikovu.

V nej slovám možnosť dám, 

tým slovám čo ukradli mi myšlienky,

tej, čo nepatrí k náhodám, 

a zdôrazňuje spomienky.

Keď myseľ pohltí báseň, 

napíšem pár písmen, riadkov...zase,

odkráčam niekde na najvyššie miesto, 

budem tam hľadieť na verše isto,

na rým si počkám,

snáď prvá, druhá, tretia,

no báseň skončila a slová letia.