Cestujem vlakom

 Kým som nešoféroval vôbec, poznal som tento pocit keďže som vlakmi cestoval pomerne často ale človek rýchlo zabúda a až novovzniknutá situácia mi dáva možnosť objavovať ho znova. Pohodlie aké autobus neposkytne ani náhodou. Veď kde by sa mi v preplnenom autobuse zmestil notebook na kolenách aby som mohol nerušene písať? Z vlaku sa aj pri tých najkratších cestách z dediny do dediny naskytuje iný, podľa mňa podstatne krajší výhľad ako ten čo je vidieť popri cestách z auta či autobusu. Okrem toho monotónne hrkotanie vlaku na mňa pôsobí celkom ukľudňujúco. Viem že tieto zážitky už veľa nehovoria väčšine ľudí čo cestujú denne alebo teda aspoň nadpriemerne často, asi by som aj bral vlak len ako nutné zlo, ako dopravný prostriedok a nie zdroj zážitkov. Možnosť prezerať si tváre okolosediacich, sledovať prichádzajúcich a odchádzajúcich, to všetko dáva pocit úplného prehľadu síce nie nad vlakom, ale aspoň nad vozňom kde sedím. A popritom čakať niekoho kto nájde odvahu opýtať sa a posadiť sa na voľné miesto oproti. A ak sa aj taký nájde či to bude zase človek čo mlčky presedí celú cestu, alebo bude zhovorčivý ako ten starý pán naposledy. Mal som možnosť spoznať takmer celý jeho životný príbeh ale nemal som to srdce ho v rozprávaní zastaviť. Mal som pocit, že je tak strašne rád že ho niekto počúva. Také zážitky z vojny som tiež nemal možnosť počuť nikde inde ako vo vlaku. Vlak dáva ľuďom čo spolu cestujú tak troška pocit súdržnosti. Ak cestujete v tom istom čase na tej istej trase môžete očakávať tých istých ľudí, tie isté tvare, ktorých zamračené pohľady sa časom začnú meniť na úsmevy pri opätovnom stretnutia časom možno aj na priateľské rozhovory pri ktorých bude cesta ubiehať podstatne rýchlejšie. Určite áno, cestovanie vlakom má aj svoje negatíva, hlavne kvalitatívne zaostáva za službami poskytovanými zahraničnými železničnými spoločnosťami. Spomeniem len modernizáciu vozového parku maďarských železníc, ktorá trvá už roky a preto je aj popredu. Viem a uvedomujem si aj nevýhodu častého meškania ale kto ešte nezažil prestupovanie na poslednú sekundu v štýle chyť čo vidíš a utekaj, lebo nestihneš nevie čo je ozajstné cestovanie vlakom. Vtedy má cestovanie ten správny mierne adrenalínový nádych a vtedy je to ozajstná zábava, ktorú v aute nezažijete ani náhodu. Fakt je, mládež tento pocit stráca, čoraz viac z nich nikdy vo vlaku nesedelo a zároveň je aj vlakov na našich hlavne menších staniciach čoraz menej. A práve preto sa nakoniec odhodlám k jednej prosbe, aj keď to vôbec nerobím rád.

  Pán minister, prosím nerušte nám vlaky.