Cudzie vs. naše

Svoj prvý blog som sa chystal venovať všeličomu len nie politike no čoraz kontroverznejšie vyjadrenia „nášho“ pána premiéra ma vedú späť k tejto téme. Veď len jeho posledná návšteva Líbie vyvoláva na vnútropolitickej scéne priveľa otázok, ktoré si vyžadujú odpovede. A keďže žijem, aspoň teda dúfam, v demokracii možno sa mi tie odpovede aj dostanú, a dovtedy si dovolím vyjadriť svoj názor.
Označenie bulharských sestričiek a palestínskeho lekára za páchateľov je od bývalého veľmi renomovaného právnika je už asi naozaj príliš a vďaka reakcii bulharské veľvyslanca vidieť, že nielen na domácej scéne ale aj v zahraničí. Napočudovanie sa okrem Bulharov neozvalo odsúdenie tohto výroku zo žiadnej inej krajiny EU, ktoré robili všetko pre zmiernenie trestu prípadne úplné prepustenie odsúdencov.
Čo je ale pre mňa ako občana Slovenskej republiky ešte udivujúcejšie je pozvanie detí nakazených vírusom HIV na ozdravné pobyty na Slovensko. Na Slovensko, kde nemáme žiadnu skúsenosť s deťmi s takouto diagnózou keďže naši lekári ešte nič podobné u detského pacienta nezaznamenali. Hostitelia samozrejme túto ponuku prijali veď prečo by aj nie, sami sú si veľmi dobre vedomí čo starostlivosť o takto choré deti obnáša. Nechceme vyzerať ako odľud, deti mam rád a týchto je mi výnimočne ľúto, ale pre naše ozdravovne to môže byť nadmerná záťaž. A to nielen personálna, keďže tie deti potrebujú stálu starostlivosť, ale hlavne finančná. Ak je môj predpoklad správny, štát pomôže so samotným financovaním pobytu a to aj napriek tomu že je podstatne viac slovenských nemocničných zariadení, spadajúcich pod to isté ministerstvo, ktoré by takú finančnú pomoc potrebovali už len na dodržanie základných hygienických predpisov. Aby som netvrdil niečo len tak pre poriadok spomeniem napríklad Gynekologicko-pôrodnicke oddelenie nemocnice v Nitre alebo to isté oddelenie nemocnice v Komárne. Obe by si asi zaslúžili kontrolu hygieny ale to by sa mohlo veľmi ľahko stať, že by ich museli zavrieť a krajské ako aj najjužnejšie okresné mesto by ostali bez týchto oddelení a to je len kvapka v mori. Preto mam pocit, že vláda ktorá trvá na tom že sa snaží vyjsť vo všetkom v ústrety takto ľahko zamiena zdravotnú starostlivosť svojich občanov ( vo výhľade je možno aj štrajk zdravotníkov) za starostlivosť o iných štátnych príslušníkov. Veď aj tu máme choré deti, ktoré by potrebovali starostlivosť možno aj nad rámec bežného zdravotného poistenia. Nebolo by krajšie a možno aj silnejšie gesto pomôcť práve im?