Klobúk dole pán minister.

Práve pre ten dostatok informácií a silný emotívny obsah ma táto téma veľmi silne odrádzala od akéhokoľvek blogu na túto tému. Popri všetkých správach sa médiami prehnala informácia o demisii ministra obrany Kašického. Napriek tomu, že odmieta osobnú zodpovednosť, čo teda asi nikto ani netvrdí, berie na seba zodpovednosť politickú za celý svoj rezort pod ktorý patrí aj spomínaná firma. Je to po dlhom čase politik, ktorého čin sa dá naozaj nazvať činom zodpovedného ministra.
 Bolo úplne jasné, že premiér demisiu neprijme, veď na to nebol dôvod skôr naopak. Myslím že ministrom obrany a vnútra sa podarilo zorganizovať záchrannú a pátraciu akciu aká na Slovensku asi nemá obdoby. Aj napriek nepresním informáciám sa im podarilo skoordinovať zdravotníkov, požiarnikov, policajtov a aj vojenské zložky. Napriek neslávne známej komunikácii s novinármi, tá sa týka hlavne premiéra a ten sa príliš nezmenil, sa snažili informovať čo možno najpresnejšie a tiež pomerne často. Neprijatie demisie či skôr absolútny nezáujem otvárať túto tému od prezidenta tiež nebol prekvapujúci a znie to z mojich úst aj pre mňa dosť zvláštne ale stáva sa z neho štátnik (až na pár chýb ale všetci sme ľudia) na čele Slovenska akého si zaslúžime, na čo sa poukazovalo aj pri výbere ústavných sudcov a to z oboch strán politickej bariéry. Ale späť k ministrovi. Od začiatku som ho považoval za jedného z najsympatickejších ministrov súčasnej vlády, a tento názor asi nezmením ani po tejto smutne udalosti.
 Nedá mi však nezmieniť sa o chybách, ktoré postupne vyplávali na povrch a hovorí sa o nich ako o príčinách výbuchu. Pretože jednou z príčin nehody bola určite aj nedostatočná kontrola zo strany väčšinového vlastníka, teda ministerstva obrany, čo však nemožno jednoznačne priklepnúť súčasnej, veď kontrolované nebolo ani v minulosti.
 Niesom zástanca Ficovej vládnej koalície to vie každý kto ma troška pozná, skôr naopak patrím medzi jej zásadných odporcov, ale ak niekto z vlády spraví niečo čo je hodné uznania som schopný to priznať. Takže, bez náznaku irónie, pán minister máte moje plné uznanie.