Romeo a Júlia ako to vidíme my…

Dlho som sa odhodlával napísať niečo o pôvodne malom študentskom muzikále, ktorý prerástol do projektu obrovských rozmerov a ktorý nakoniec pohltil obrovské množstvá času, energií o financiách ani nehovoriac. Všetci čo mali s projektom čokolvek dočinenia spravili pre jeho úspech maximum.

Dnes, mesiac po premiére a piatich odohraných predstaveniach, môžem úplne kludne vyhlásiť, že ste od predstavenia k predstaveniu stále lepší a stále viac zohraní. Ešte vždy ma to neprestalo baviť dívať sa na vás a práve preto sa sem-tam pozabudnem a nezapnem svetlá. Prepáč Iza… Ešte stále ma vaše výkony dokážu nadchnúť hoci ich sledujem takmer od začiatku skúšok.

Včerajšie večerné predstavenie okrem toho, že bolo piate teda tak trocha jubilejné bolo výnimočné aj tým „rejžo” presedel celé predstavenie a teda aj prestávku hladisku a vôbec nezasiahol. Okrem toho čo sa režiséra týka klobúk dole, že túto bandu tak užasne zvládol a dotlačil tam kde vás chcel mať aj keď to niekedy vôbec nebolo jednoduché a to musíte uznať.
Uznanie však patrí aj vám, že ste to s Jozefom vydržali a dotiahli to až sem.

Ale celé predstavenie sa netýka len vášho hereckého umenia. Týka sa vás ako ludí. Vytvoril sa z super kolektív. Vy ste sa síce poznali už predtým ale ja ako prišelec som sa medzi vami cítil a stále cítim super. Všetkých vás považujem za kamarátov som velmi rád, že s vami môžem spolupracovať na tak perfektnej veci akou nepochybne muzikál je.


P.S.: Pre všetkých čo čítajú môj blog a sú z Komárna či blízkeho okolia je učasť na repríze predstavenia „Romeo a Júlia ako to vidíme my…” takmer povinná, ospravedlnenky neberieme. Lístky sú v predaji u Jozefa Černeka alebo v Matici Slovenskej