Rómovia sú problém neriešiteľný

Písmo: A- | A+

Tento článok je čiastočne reakcia na článok Rómsky problém a jeho riešenie a absolútne utopistické názory autora tohto článku a čiastočne súhrn mojich poznatkov z tejto oblasti. Článok je veľmi subjektívny a papučových aktivistov proti rasizmu upozorňujem, že môže obsahovať náznaky rasizmu. Preto prosím čítať len na vlastnú zodpovednosť. Za nikoho krvný tlak prípadne infarktové stavy pri rozčuľovaní sa nemôžem ručiť.

    Mierna oprava nadpisu pretože tento článok je o cigánoch. Aby sme si to neplietli v mojom ponímaní je Róm pomenovanie pre slušného, normálneho, do majoritne spoločnosti integrovaného, napriek tomu (možno) svoje zvyky dodržiavajúceho, pracujúceho či aspoň prácu si intenzívne hľadajúceho predstaviteľa tejto menšiny.  Tých druhých je bohužiaľ väčšina a to nielen v pomere Cigán – Róm ale ak zostane tento problém bez zásahu aj v pomere k majoritnému obyvateľstvu.

   Autor článku o riešení rómskeho problému hľadá riešenie tam kde bohužiaľ neexistuje teda v internátnej výchove. Istá finančná motivácia by mohla byť motiváciou aby deti do internátnych škôl dávali, no keďže nieje možné zabrániť kontaktom s biologickou rodinou (prázdniny, sviatky) ich výchova aspoň na základné hygienické návyky je takmer nemožná. A ich návratnosť do osád k rodine po ukončení štúdia by bola veľmi vysoká.

   Už dnes je to vidieť v detských domovoch, kde cigáni ukladajú deti ako na bežiacom páse. Nielen že sa o ne 18 rokov netreba starať, postará sa štát. Zároveň sú pre cigánov aj veľmi zaujímavým druhom sporenia. Za trocha rozkoše, 9 mesiacov tehotenstva, niekoľko spoločných prázdnin (kontakt s biologickou rodinou je povinný) a zopár telefonátoch dostanú po 18tich rokoch teoreticky vychovaného dospelého ale hlavne 22 tisíc Sk, ktoré dáva štát týmto chovancom detských domovo ako štartovné do života. Nikto predsa neuverí že tie peniaze minú na seba...

   Nehovoriac o tom, že napriek možnosti zotrvať v detskom domove až do ukončenia vzdelania aj na naliehanie rodičov (doma ti bude lepšie) prerušujú štúdium a vracajú sa presne do tých podmienok z aký sa do domova dostali. U dievčat, ak neotehotnejú ešte počas pobytu v domove (majú vychádzky, stretávajú sa rovesníkmi z osád) je takmer zaručené, že otehotnejú po návrate domov. Veď aj to zaručuje pravidelný prísun peňazí a ak ich je dosť aby sa dalo vyžiť z prídavkov, kolobeh sa začína znova. Plodenie detí sa nezastaví len sa odkladajú na už spomínané „dôchodkové sporenie“.

   O tom že sa vychovať vo väčšine prípadov nedajú viem svoje keďže sa v poslednom čase pohybujem takmer sústavne v prostredí detských domovov, medzi chovancami a vychovávateľmi.  Vychovávatelia si podľa mňa zaslúžia obrovský obdiv keď sa snažia urobiť všetko preto aby deťom vtĺkli do hláv (žiaľ len teoreticky) aspoň základy slušného správania a výchovy. 

  Moje zážitky o tom ako cigáni dokonale poznajú svoje práva ale povinnosti sú pre nich tabu sa rozpisovať radšej nebudem lebo by sa to mohlo zvrhnúť na otvorene rasistický článok, pretože to čo dokážu vykonať niekedy rozum zastaví...  Celá cigánska problematika by bola riešiteľná len zásahmi do ich práv a obmedzením (a nie pridávaním) rôznych dávok a podpôr. To však žiadna vláda nemá a ani nebude mať odvahu urobiť nakoľko sa jedná o pomerne širokú a ľahko ovplyvniteľnú voličskú základňu.

   Zároveň ide aj o strach zo zásahu EU, na to však ostáva len jediná reakcia. Radi pošleme ktorejkoľvek členskej krajine so silnými rečami o menšinových právach cigánov aj väčšiu vzorku, hoci hneď aj niečo vyše 500 000, aby nám ukázali ako ich zvládnu. Ak sa im to podarí zvládnuť rád budem stáť prví v rade a gratulovať tým kúzelníkom.

Skryť Zatvoriť reklamu